KEŽMAROK. Podľa kežmarského primátora Igora Šajtlavu (nez.) opustila armáda kasárne v roku 2007. „Dlho sme bojovali o to, aby sme kasárne získali. Zhruba dva roky boli v majetku štátu a nič v nich nebolo,“ prezradil primátor.
Ako uviedol, časť priestorov bola daná prokuratúre, ktorá je pred skolaudovaním novej budovy. Zvyšok kasární ležal ladom. „My sme sa usilovali o to, aby ministerstvo obrany odovzdalo mestu športovú halu mestu a to sa podarilo. Pôvodne sme chceli urobiť z kasární študentské mestečko,“ doplnil.
Šajtlava dodal, že z prvého nápadu napokon vzišlo a teraz na základe vypracovanej štúdie uvažujú nad zriadením obchodnej galérie, kde sa počíta aj s výstavbou bytových domov.
PSK chce v kasárňach gymnázium
Podľa vedúcej správy majetku na kežmarskej radnici Agáty Perignáthovej patrí mestu pravé krídlo kasární, v ktorých boli ubytovacie kapacity. Ich rozloha je 24 952 metrov štvorcových. „Na opačnej strane je naša športová hala spolu so skladom na rozlohe 2 768 metrov štvorcových,“ doplnila.
Záujem o budovy v areáli kežmarských kasární potvrdila aj hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Veronika Ficeková. „Pred niekoľkými mesiacmi rokoval predseda PSK s primátorom Kežmarku o prípadnej možnosti umiestniť do priestorov kasární Gymnázium v Kežmarku. Znamenalo by to, že Mesto Kežmarok by muselo dať PSK túto budovu za jedno euro a ten by zrealizoval veľké investície na to, aby sa tam mohla škola presťahovať,“ povedala hovorkyňa.
Hráva sa tu volejbal
Aj napriek plánovaným zmenám športová hala v Kežmarku nie je podľa radnice ohrozená. Šéf kežmarských volejbalistiek Milan Špak je s priestormi spokojný. „Patríme pod Mestský športový klub a preto sme do týchto priestorov išli. Pomohlo nám to, pretože po minuloročných povodniach bola hala, v ktorej sme hrávali, kompletne zatopená. Naša účasť v súťaži bola ohrozená,“ zdôraznil Špak.
Úrad práce sa do popradských kasární sťahovať nechce
Popradské kasárne obývajú policajné zložky a časť patrí úradu práce. Ministerstvo obrany pred tromi rokmi ponúklo mestu Poprad zvyšné priestory, ale slovenská vládla to zamietla. Odvtedy sa ich pokúša ministerstvo neúspešne predať.
POPRAD. Kasárne v Poprade patria ministerstvu obrany. „Vojenský objekt Dukelské kasárne Poprad je od roku 2005 prebytočným nehnuteľným majetkom štátu. Časť objektu, ktorá bude ministerstvu aj naďalej slúžiť, bola ešte pred rozhodnutím o prebytočnosti od areálu kasární odčlenená. Zvyšok bol ponúknutý štátnym organizáciám,“ uviedol hovorca ministra obrany Ivan Rudolf.
Podľa neho o časť areálu prejavili záujem Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Prešov a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad. „Žiadané časti boli bezodplatne prevedené do správy žiadateľov. V roku 2008 sme ponúkli zvyšnú časť areálu kasární mestu Poprad na darovanie. Mesto o nadobudnutie darovaného majetku prejavilo záujem, ale vláda SR darovanie neschválilo,“ dodal hovorca.
Ako povedal, rezort neúspešne vykonal mnohé kroky smerujúce k predaju kasární.
Úrad práce nemá záujem
Aj keď časť kasární patrí úradu práce, popradský riaditeľ Anton Andráš si nemyslí, že sa raz do nich presťahujú. „Patrí nám prvá časť kasární pri cvičisku. Je to v nepoužiteľnom stave a zdevastované. Nikto by do takých priestorov nešiel,“ posťažoval sa šéf popradského úradu práce.
Ako dodal, od rieky budova navyše naťahuje vlhkosť a statika je narúšaná. „Od rezortu najbližšie tri roky na to financie nedostaneme. Súčasná budova, v ktorej sídlime, je z hľadiska kondície v havarijnom stave. Momentálne nemáme kam ísť, aj keby sme chceli, a nachádzame sa v slepej uličke,“ uzavrel Andráš.
Namiesto vojakov sú tu dnes budúci učitelia
V priestoroch bývalých kasární v Levoči dnes sídli stredná pedagogická škola. Objekt vlastní Úrad Prešovského samosprávneho kraja. Ako uviedla hovorkyňa Veronika Fitzeková, na rekonštrukciu minuli takmer 500-tisíc eur.
„Škola sídlila vo veľmi nevyhovujúcich priestoroch, museli sme tento problém riešiť. Priestory bývalých kasární sme od mesta dostali vtedy za symbolickú korunu. Objekt sme rekonštruovali asi dva roky,“ upresnila V. Fitzeková.
Budúci učitelia tu sídlia už štvrtý rok.
Z opustených kásarní v Jelšave chceli väznicu
JELŠAVA. Už je to viac ako šesť rokov, odkedy zrušili delostreleckú brigádu v Jelšave. V bývalých kasárňach na rozlohe 16 hektárov slúžilo vtedy takmer tisíc vojakov. Dnes je približne polovica areálu sídlom troch súkromných spoločností a druhá časť je v správe Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Tá však zatiaľ do objektu neinvestovala aj napriek dlhoročným plánom využiť opustené priestory ako väznicu s nižším stupňom ostrahy.
Primátor to nevidí optimisticky
„Časť kasární mesto dostalo ako dar v roku 2005. Tie sme následne predali,“ hovorí primátor Jelšavy Milan Kolesár (SDKÚ – DS). S osudom, aký postihol zvyšok nevyužitých armádnych budov, už spokojný nie je. O postavení väznice sa totiž v Jelšave hovorí viac ako päť rokov.
„Žiaľ, už to nevidím optimisticky. Na jeseň sme mali dostať definitívne rozhodnutie z ministerstva spravodlivosti. Doteraz sa nám neozvali. Prilákať investora do Jelšavy je takmer nemožné a väznica bola pre nás jedinou alternatívou,“ konštatuje Kolesár.
Okrem bývalých kasární armáda nechala mestu ďalšie dedičstvo. Tým sú štyri obytné budovy, z toho dve sú stále majetkom ministerstva obrany. „Jednu budovu sme zrekonštruovali ako bytovku a v druhej by sme chceli zriadiť pravdepodobne sociálne zariadenie pre seniorov,“ dodáva na záver Kolesár.
O bývalé kasárne v Humennom sa delia migranti a hasiči
HUMENNÉ. Voľakedy vraj v Humennom slúžilo až 1 200 vojakov a v priestoroch parku techniky tankového pluku stálo 185 tankov. Dnes sa o areál bývalých kasární delí Záchytný tábor Migračného úradu a Záchranná brigáda Hasičského a záchranného zboru. Obe zariadenia patria pod Ministerstvo vnútra SR.
Veľký areál
Záchranná brigáda má k dispozícii 130 000 štvorcových metrov, z toho je 22-tisíc m2 zastavanej plochy. „Sú to administratívne budovy, kuchynsko–jedálenský blok, budova zmenovej služby, zdravotné stredisko, garáže, eso prístrešky, výcvikový trenažér,“ vyratúva veliteľ brigády Marián Pouchan.
Majú aj ťažkú techniku
Po ostatnej reorganizácii brigády v júli tohto roku v nej aktívne pôsobí 57 príslušníkov zaradených do troch zmien „Vykonávajú všetky činnosti ako ostatní príslušníci hasičského a záchranného zboru. Ale tiež leteckú záchranársku, lezeckú, potápačskú a pyrotechnickú činnosť,“ vysvetľuje.
Brigáda disponuje špeciálnou ťažkou technikou – dedičstvom po záchrannom pluku civilnej obrany. „Používame vyslobodzovacie tanky, plávajúce transportéry, bagre, nakladače, ktoré pomáhajú pri živelných pohromách a mimoriadnych udalostiach. V týchto dňoch je v pohotovosti záchranársky modul pre prípad, že by sme museli pomáhať zemetrasením postihnutému Turecku,“ dodal Pouchan.
Priestory Záchrannej brigády HaZZ využívajú na výcvik aj iné zložky silových rezortov.
Ušetria na teple
V rámci úsporných opatrení sa brigáda pripravuje na investíciu do kompletnej rekonštrukcie vykurovania. Odpojenie od centrálneho zdroja a odstavenie nevyužívaných budov od kúrenia a výstavba samostatnej kotolne pohltí približne 300-tisíc eur.
Pre žiadateľov o azyl
Záchytný tábor Migračného úradu SR prijíma utečencov od septembra 2006. Rekonštrukcia zariadenia vyšla na 2,63 milióna eur, 1,75 milióna eur sa financovalo z fondu Phare, zvyšok zo štátneho rozpočtu. Dnes je záchytný tábor prechodným domovom pre 32 žiadateľov o azyl.
Autor: mv, kar, jak, jo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
