Bývalé vojenské pásmo Javorina budú môcť využívať milovníci pešej turistiky aj cykloturistiky. Ostalo tu niekoľko desiatok kilometrov ciest, ktoré by sa dali využívať na tento účel. Mesto Levoča už rokuje so svojimi susedmi, ktorí tu majú obecné pozemky. Práve Levoča má v Javorine najväčší podiel pozemkov, a to približne 6-tisíc hektárov.
LEVOČA. Klub turistov už v týchto dňoch začal so značením trás pre peších návštevníkov. Na jar sa chcú pustiť opäť do práce, aby sem začiatkom leta mohli prísť prví turisti.
Ernest Rusnák je predsedom turistického oddielu Klubu slovenských turistov TJ Javorinka. Vojenské pásmo mal celé roky pod nosom, vojsť tam však, tak ako ostatní smrteľníci, nesmel.
„Za socializmu som mal strach. Obvod strážili vojaci, kto by riskoval? Hneď po revolúcii som však smelo prešiel toto územie,“ s úsmevom spomína nadšený turista.
Dnes spolupracuje so samosprávou pri koncepcii, ako premeniť Javorinu na turistický raj.
„V prípade cyklotrás by tu bolo päť hlavných vjazdov - v Levočskej doline, Ľubici, v Tichom Potoku, Ihľanoch a v Starej Ľubovni cez Jakubany. Milovníci cykloturistiky budú mať k dispozícii približne 250 kilometrov trás. Peší si prídu na svoje na trasách dlhých asi 134 kilometrov. Naskytne sa im nádherný výhľad z nadmorskej výšky takmer 1 300 metrov,“ povedal E. Rusnák.
Šéf levočských turistov predpokladá, že záujem bude veľký, pretože územie bolo 58 rokov neprístupné.
Fakty
Vojenský obvod Javorina
Vznikol v roku 1952
Vláda rozhodla o jeho zrušení k 1. januáru 2011.Územie bolo rozdelené na okolité obce a 26 katastrálnych území.Vojenský obvod Javorina je v súčasnosti územne totožný s vojenským výcvikovým priestorom Kežmarok.Územie vojenského obvodu bolo vytvorené z celých katastrálnych území troch obcí (Blažov, Dvorce a Ruskinovce) a z častí katastrálnych území ďalších 22 spišských obcí.Výmera obvodu bola 31 623,6 ha.
kar
Vybudujú vchody
Vedenie mesta Levoča sa už stretlo so starostami obcí, ktoré majú v Javorine svoje pozemky. Ako uviedol primátor Milan Majerský (KDH), počiatočné investície zo strany mesta by boli vo výške 10-tisíc eur. Využiť chcú vlastné peniaze, ak sa naskytne možnosť, financie chcú získať formou projektu.
„Na miestach, kde niekedy hliadkovali vojaci, išlo o takzvané stojky, chceme vybudovať vchody do Javoriny. Budú tam osadené informačné panely, vstupné brány, turisti budú mať k dispozícii mapy. Chceme docieliť, aby k nám prišli turisti nielen kvôli historickým pamiatkam, ale aj kvôli turistike,“ vysvetlil M. Majerský.
Rátajú s prílivom turistov
Starostovia dotknutých obcí, ktorých sme oslovili, sú nadšení, veria, že to bude prínos pre ich obecné kasy.
„Keďže sme tu mali vojenské pásmo, v porovnaní s inými obcami sme zaostávali s rozvojom cestovného ruchu. Očakávame, že do Javoriny bude chcieť prísť veľa ľudí spoznať to, čo celé roky nemohli, a oboznámiť sa aj s históriou. Ak bude treba, vyčleníme na tento účel aj peniaze z rozpočtu,“ povedal nám starosta obce Ihľany Ján Turek (Smer–SD).
Aj starosta Oľšavice Mikuláš Demočko (KDH) si myslí, že do Javoriny sa turisti pohrnú: „Ťažba tam síce urobila svoje, ale je tam doslova panenská príroda, ktorú mohla využívať len armáda. Peňazí nemáme nazvyš, ale nejaké drobné v rozpočte určite nájdeme.“
Starostky z Tichého Potoka a z Tvarožnej sa pozerajú na situáciu o čosi pragmatickejšie.
„Síce väčšina pozemkov je v rukách štátu, časť je však rozdrobená medzi súkromných vlastníkov, a to je aj náš prípad,“ uviedla starostka Tvarožnej Dagmar Mathiová (SNS).
„Blažov pričlenili k nám, je nutné rokovať s vlastníkmi. Zatiaľ ako obec ani nemáme mapové podklady,“ uviedla starostka Ľubica Džugánová (KDH).
Značenie v Levočských vrchoch
Pre peších turistov momentálne značenie v centrálnej časti Levočských vrchov, na ktorej sa najviac podpísala intenzívna ťažba dreva, neexistuje. Sústreďuje sa v menej poznamenaných oblastiach, ktoré boli na okrajoch bývalého vojenského pásma Javorina.
Najhustejšia sieť značených chodníkov je v južnej časti pohoria, v podcelku Levočské planiny. Značky tu vedú najmä po nenáročných lúčnato-lesných partiách zvlnenej náhornej plošiny v okolí mesta Levoča a horských obcí Uloža, Vyšné a Nižné Repaše, Závada a Oľšavica. Značenie z tejto oblasti zasahuje až k Tichému Potoku. V krajinársky nesmierne vďačnom území sa pomaly rozvíja aj infraštruktúra.
Druhá oblasť, kde sú už dnes značky pre peších, je okrajové pásmo Levočských vrchov na severe pohoria, v trojuholníku medzi Starou Ľubovňou, Kolačkovom a Nižnými Ružbachmi.
Súčasný stav turistického značenia nájdete na mape na webe hiking.sk, kde pribúdajú aj aktualizácie značenia.
Jedna z najkrajšie zachovaných častí bývalého pásma Javorina na východnom okraji, okolo vrchu Čierna kopa. Pohľad spod Čiernohuzca.
Hrebeň na Chmeľov (1 093 m n. m.).
Čiernohuzec (1 216 m n. m.).
Pasienky nad Nižnými Repašmi.
Krajina južnej časti Levočských vrchov.
Spišský hrad z hrebeňa nad Brutovcami.
Rozložitý vrch Spišská (1 056 m n. m.) skrýva najväčšiu pseudokrasovú jaskyňu na Slovensku.
Náhorná plošina Levočských planín vo výške 800 - 900 m n. m.
Pohľad na Brutovce.
Ďalšia horská dedina - Uloža.
Text a foto: Martin Belej
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
