Najmä malé deti však hlukom trpia. Táto skúsenosť im môže spôsobiť traumu. Susedia tvrdia o susedoch, že sú arogantní. Je len na súde, ako situáciu vyrieši.
POPRAD. Pokoj a ticho popoludní po práci, či víkendovú pohodičku dokáže vždy pekne znepríjemniť rachot od susedov. Nehovoriac o tom, ako to prežívajú mamičky so svojimi deťmi doma na materskej. Leto je vždy plné rekonštrukcií a mnohokrát to susedom v bytovkách poriadne lezie na nervy.
Eva Bereczová so svojím dvojročným synčekom prežívajú denne hotové peklo. „Nielen v lete, ale aj pred ním, sa v našej bytovke neustále čosi prerábalo a stále prerába,“ rozhovorila sa Bereczová.
Podľa nej sú susedia arogantní a nechápaví: „Môj malý prekonal operáciu a z nemocnice, ktorá sa tiež prerába, si priniesol traumu, s ktorou dodnes bojujeme.“
Jej syn pri hluku nezaspí. Neraz to skúsila vysvetliť susedom. „Ani na tie dve hodiny jeho spánku nechceli prestať,“ posťažovala sa.
Popradčan Jozef má podobné skúsenosti. Okrem toho, že má dieťa, pracuje na nočných zmenách: „Je to hrôza. Malé deti sa budia a človek nemá celé leto pokoj. Keď som sa aj sťažoval, tak to malo efekt zhruba na hodinu.“
Riešia to dohovorom
René Boržík je domovníkom jednej z bytoviek na popradskom sídlisku. U nich práve prebieha rozsiahla rekonštrukcia exteriéru budovy.
„V zmluve s firmou stanovené podmienky obmedzenia prác neboli, ale s robotníkmi sme sa ústne dohodli. Skôr ako o ôsmej nezačnú a budú končiť o sedemnástej,“ vysvetlil.
Tvrdí, že obmedzenie hluku sa dá riešiť jedine susedskými dohovormi. „Prestavbu treba oznámiť správcovi alebo dôverníkovi. Ak existuje domový poriadok, tak je tam uvedené všetko, čo treba dodržiavať. Je to však len o tom, odkedy dokedy má byť hluk znížený, alebo žiadny,“ dodal.
Nervózni sú rodičia
Podľa pediatričky z Popradu Marianny Debreovej môže hluk negatívne vplývať na detský organizmus. „Ak sa dieťa nevyspí, je podráždené, nemá chuť do jedla a môžu sa u neho prejavovať známky agresie,“ prezradila.
Ako uviedla, dieťa má dennú potrebu spánku, až kým nejde do školy. „To, že sa niekde prerába a dieťa tým trpí, s tým nič nenarobíme. Ovplyvniť však vieme svoj postoj k problému a správanie voči dieťaťu. Nervózne nie sú deti, ale ich rodičia,“ zdôraznila Debreová.
Čo na to zákon
Právnik Pavol Antoš z Popradu tvrdí, že s bytmi je vždy problém: „Spoločné priestory sa oddeliť nedajú. Narážajú na seba práva vlastníkov bytov. Jeden má právo na rekonštrukciu, druhý zas na svoje súkromie.“
l Podľa zákona je vlastník bytu povinný zdržať sa všetkého, čím by nadmieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo vážne ohrozoval výkon jeho práv. „V prípade žaloby je na súde, aby rozhodol, či sú tieto zásahy natoľko vážne, aby ich obmedzil,“ dodal právnik.
„Jeden z paragrafov garantuje človeku právo na úpravu bytu, dokonca až tak, že sused je povinný byt sprístupniť pokiaľ je to pre výkon úpravy potrebné. Na druhej strane ten istý zákon zakazuje vykonávať úpravy, ktoré by ohrozovali, alebo rušili ostatných v neprimeranom rozsahu. Zase je to len na zvážení súdu,“ vysvetlil Antoš.
Právnik tvrdí, že domôcť sa práva v tomto prípade je veľmi náročné. „Sťažovateľ sa môže obrátiť na stavebný úrad a ak by tam neuspel, tak aj na súd. Kým by však niečo vybavil, už by bolo dávno po rekonštrukcii a je tu problém s dokazovaním,“ objasnil.
Dodal, že zákonný spôsob ako takýto spor napraviť, určite existuje, ale jeho fyzická realizácia je takmer nemožná. „Žiadny vlastník sa nemôže domôcť stopercentného zákazu stavebných úprav,“ uzavrel Antoš.
mv
Názory
Ľudia sú rôzni
Aneta Žoldáková z Popradu nemá so susedmi zlé skúsenosti: „Stalo sa, že nejaká firma čosi u nás v paneláku prerábala. Od rána ich nebolo ani počuť, ale práve, keď som ukladala malého spať, tak sa začalo vŕtať a búchať. Rýchlo som utekala za nimi a poprosila som ich, aby prestali. Boli ústretoví a prácu prerušili.“
Popradčanka Alena Pjonteková má pre to pochopenie: „Ak sa prerába celá bytovka, tak je to pre nás všetkých a treba vydržať. Ak si ale niekto prerába sám a nehľadí na druhých, tak to ma už potom mrzí.“
Miroslav Majkut tiež býva na popradskom sídlisku. Stará sa o vnúčika, ktorému hluk nedá spať: „Prerábať treba, ale pri tom aj rešpektovať mladé rodiny. Môj vnúčik má teplotu a len tak podriemkaval. Zjavne ho to vŕtanie rušilo. Panely v týchto bytovkách sú ako z papiera. To sa neodráža len do vedľajšej bytovky, ale minimálne do ďalších dvoch.“
Emília Nemčíková býva vo vedľajšej bytovke: „Tu sa stále menia nájomníci a vždy niečo prerábajú. Trvá to niekedy aj tri mesiace. Bytovka je ako klietka. Šuchotanie počuť z každej strany.“
Jana Štepánová s hlukom problém nemá: „Cez deň mi to nevadí. V noci a skoro ráno už áno. Nestretla som sa ešte s tým, aby sa niekto kvôli tomu vyslovene sťažoval.“
mv
Slovo odborníka
Psychológ radí
Psychologička Eva Fáberová tvrdí, že nadmernej psychickej záťaži sú vystavení nielen susedia, ale aj prerábajúci: „Ideálne je, keď sa vŕta od deviatej do jedenástej a potom od pätnástej do osemnástej. Vtedy je predpoklad, že obyvatelia sú v práci, starší v bdelom aktívnom stave a deti práve nespia, alebo sú v škôlke.“
Najdôležitejšia pre psychiku dieťaťa je otázka frekvencie vŕtania a celkového časového pôsobenia hluku naň. „Ak by bolo dieťa vystavené nadmernému hluku dlhší čas, napríklad dva až tri mesiace nepretržite, zdravotné následky by boli zrejmé. Citlivé dieťatko, najmä s dráždivou CNS, ktoré aj tak ťažko zaspáva, by mohlo nadobudnúť trvalejšie následky v zmysle zvýšenej prestrašenosti, úľakovosti, nepokoja, predráždenosti, porúch trávenia, plačlivosti, prípadne i pomočovania s nutnosťou lekárskeho ošetrenia,“ upozornila Fáberová.
Podľa psychologičky je dôležité, aby bol rodič dieťaťu počas prestavby v bytovke oporou: „V prípade hluku by mal rodič okamžite upokojiť dieťa, zobrať ho do náručia, privinúť ho k sebe.“
mv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
