Ministerstvo životného prostredia podporuje návrh na väčšiu ochranu viacerých tatranských dolín.
BRATISLAVA. Zonácia Tatranského národného parku, ktorú sa snažilo neúspešne zavŕšiť už niekoľko ministrov životného prostredia a viackrát termín jej schválenia posúval aj ten súčasný, má byť hotová do konca roka.
Minister József Nagy (Most-Híd) ju plánuje predložiť na rokovanie vlády v decembri.
Či sa tak naozaj stane, bude závisieť aj od osudu nového zákona o ochrane prírody, ktorý má zmeniť systém chránených území. Namiesto súčasných piatich stupňov ochrany budú dva.
Štvrtina Slovenska Porovnanie Stupne ochrany
Súčasnosť:
5. stupeň: Bezzásahové územia v rezerváciách v národných parkoch a chránených krajinných oblastiach; 4. stupeň: Prísna ochrana so zákazom holorubnej ťažby, používania chémie či zberu nerastov; 3. stupeň: Minimálny stupeň v národných parkoch – od neho platí zákaz pohybu mimo vyznačeného chodníka či táborenia; 2. stupeň: Minimálny stupeň v CHKO, zákaz vjazdu áut mimo cesty, povolenia na pasenie či postreky.
Nový systém ochrany:
A – územia s prísnou ochranou: bezzásahové územia s pohybom turistov a vedeckým výskumom; B – územia s aktívnou ochranou: chránené územia s niektorými
obmedzeniami podľa toho, čo je v nich chránené; Voľná krajina: nechránené územia, dnes zodpovedajú 1. stupňu – asi 76 % krajiny.
Po novom má byť chránená zhruba štvrtina územia Slovenska, z nej päť percent má patriť do režimu prísnej ochrany so zákazom ľudskej činnosti.
„Súčasný systém stupňov ochrany je dosť neprehľadný a pre ľudí v teréne nie je celkom jasné, v akom stupni sa vlastne pohybujú,“ vysvetľuje riaditeľ sekcie ochrany prírody ministerstva Rastislav Rybanič. Dnešné stupne ochrany sa navyše obchádzajú cez množstvá výnimiek.
Hoci aj tento zákon plánujú do vlády predložiť do konca roka, ochranári očakávajú, že o jeho podobu sa ešte zvedie boj s lesníkmi, podnikateľmi či vlastníkmi pozemkov.
„Neverím, že sa to stihne do konca roka, úspechom bude ak sa to podarí do konca volebného obdobia,“ myslí si Erik Baláž z lesoochranárskeho združenia Vlk.
Naraziť na odpor ministerstva pôdohospodárstva či investorov môže ešte aj samotná zonácia.
Štátna ochrana prírody a vedci totiž navrhli viac prísne chránených území, ktoré by mali tvoriť až 57 percent parku. Takmer trojnásobne sa znížilo aj územie vyhradené pre cestovný ruch.
Viac dolín V bezzásahovej zóne by sa mohli objaviť doliny Bielovodská, Široká, Javorová, Jalovecká, Bobrovecká, Suchá a oblasť Látanej, ale aj brehy niektorých riek a potokov.
Ministerstvo pripúšťa, že by do najprísnejšieho stupňa ochrany zaradili aj v minulosti konfliktné doliny Tichú a Kôprovú. „Čaká nás však ešte boj,“ priznáva hovorkyňa ministerstva Beatrice Hudáková.
Rýchlej dohode na zonácii neverí ani Igor Rattaj z J&T. „Zonácia môže prejsť len ako kompromis, pri ktorom nebude ani jedna strana spokojná. To by však musel byť minister charizmatická osobnosť, ktorá buchne po stole a zonáciu politicky presadí,“ tvrdí.
„Obávam sa, že sa budeme v systéme výnimiek a vydierania motať ešte ďalších desať rokov.“
Minister Nagy tvrdí, že najväčšie požiadavky majú na lesníkov. Spory s developermi sú podľa neho len zanedbateľná časť. „Ochrana prírody mnohonásobne menej ustupuje ako ostatné dotknuté strany, a tak to má byť,“ hovorí minister.
Vedci pýtajú percentá na prírodu
Národným parkom by mohli prispievať majitelia zjazdoviek a hotelieri.
VYSOKÉ TATRY. Developeri, hotelieri aj lesníci a vodohospodári, ktorí využívajú národné parky, by za to mali platiť. Návrh vedcov na správcov národných parkov hovorí, že by na prírodu mali prispievať pol percentom či percentom zo svojich tržieb, podobne ako platia poplatky podnikatelia v kúpeľných mestách.
Ročné tržby v centrálnej časti Tatranského národného parku sú podľa prieskumu odboru Ochrany
a využívania krajiny Žilinskej univerzity takmer 90 miliónov eur. Väčšinu tvoria tržby hotelov, reštaurácií a lyžiarskych stredísk.
Bohaté a chudobné Igor Rattaj, partner J&T Finance Group zodpovedný za tatranské projekty, hovorí, že v princípe nie je proti podielu podnikateľov na financovaní parku.
Tvrdí však, že systém by rozdelil parky na bohaté a chudobné. „V bohatom TANAP-e a NAPANT-e, kde majú od koho vyberať, budú obrazne povedané jazdiť na Range Roveroch a Pieniny budú mať na ochranu prírody nula eur?“
Viac peňazí na východ Systém sa naopak pozdáva správcom Pienin. „Máme návštevnosť približne pol milióna ľudí ročne, dokázali by sme si zarobiť,“ hovorí Vladimír Kĺč, poverený zastupovaním riaditeľa Správy PIENAP.
Prieskumy tržieb robili asi v polovici chránených území Slovenska a aj v chudobnejších chránených oblastiach, ako Latorica či Cerová vrchovina.
„Tam by bol systém ešte účinnejší ako v Tatrách,“ tvrdí Marián Janiga, riaditeľ Výskumného ústavu vysokohorskej biológie v Žiline a člen poradného zboru ministra pre zonáciu.
Daniel Vražda
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
