SPIŠSKÝ HRHOV. Spišský Hrhov v Levočskom okrese je známy široko-ďaleko svojimi slovenskými rekordmi. Každý rok zhotovia predmet s obrími rozmermi. U
robili už dreveného čudáka a pravidelne mu niečo zhotovia do výbavy. Má už okrem iného čižmy, košeľu, lyžicu, ceruzu, valašku. V tomto roku mu Hrhovčania dožičili fajku.
Krásna aj funkčná
Hrhovská fajka je aj akousi kronikou obce. „Telo fajky som urobil podľa vzoru starých štiavničiek. Boli z hliny, robili sa za pomoci foriem a vypaľovali sa. Čo je však zaujímavé, na tele fajky boli reliéfne vzory. Do tej našej fajky som vyryl rôzne úkazy, ktoré sa zapíšu do dejín obce,“ povedal jeden z tímu remeselníkov Ján Školník.
Na hrhovskej fajke je zobrazený aj víchor, ktorý tu nedávno zobral strechy, miestna fontána či kamenný most. Obria fajka nelahodí len oku, ale je aj funkčná. Na svoje si teda prišli aj fajčiari. „Hoci som nefajčiar, bol to úžasný pocit, cítil som prírodu,“ povedal nám jeden z návštevníkov podujatia Ján Muránsky.
Jeho kamarát Martin Kalavský, naopak, holduje nikotínu. „Bolo treba poriadne pri ťahaní zabrať, tak chlapsky. A cítil som príjemnú vôňu dreva,“ s úsmevom skonštatoval tento Levočan.
Oženiť ho nechcú
Funkčnosť fajky mal na starosti Michal Kovalík. „Museli sme vymyslieť špeciálnu hadičku, aby fajka mala ten správny ťah pri správnej teplote,“ prezradil nám tento Hrhovčan.
Fajka zo Spišského Hrhova, ktorá sa možno zapíše do Slovenskej knihy rekordov, je vyrobená z vŕbového a smrekového dreva, naplnili ju tabakom s hmotnosťou pol kila. Telo fajky má objem dvadsať litrov. Postavia ju k miestnemu čudákovi, aby zdobila ich obec.
Miláčik Hrhovčanov, drevený čudák, má už takmer kompletnú výbavu, miestni remeselníci ho však oženiť nechcú. Výroba drevenej čudáčky teda v pláne nie je. „Ako správny chlap by sa mal vybrať do sveta a sám si nájsť nevestu, ktorej by dobýjal srdce. Ako rezbár by som mu chcel dožičiť družku s bohatými vnadami a také široké drevo by som asi nezohnal,“ so smiechom nám povedal J. Školník.
Aby k nim neprišli bosorky
Nielen fajka, aj mandala sa bude uchádzať o miesto v zozname rekordov. Deti ju namaľovali priamo na asfalt.
„Mandala je vlastne koleso života. Urobili sme ju na križovatke, lebo na krížnych cestách sa stretávajú bosorky a my im to chceme prekaziť. Okrem toho, žena, ktorá sa postaví do stredu mandaly a zaspieva akúkoľvek celú slovenskú ľudovú pieseň, do roka otehotnie,“ s úsmevom nám povedal autor nápadu Ľubomír Slejzák.
Rekordná mandala má priemer viac ako 10 metrov, maľovali ju miestne deti. Olívia Boronová nám povedala, že jej obľúbená farba je fialová, Andrejka Kubíková si vybrala zase červenú farbu. Matej Slejzák sa tiež zapojil do maľovania, priznal sa nám, že síce rád maľuje, radšej má však tenis.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
