VLACHOVO. Zatiaľ ostatným rekordom J. Kostúrovej je 160 kg, ktoré zvládla v tlaku na lavičke. V jej hmotnostnej kategórii do 75 kg je to nielen jej osobné maximum, ale aj svetový rekord. V súťaži o pohár Calisto zvládla 112,5 kg. Bolo to však bez dresu a s istou rezervou.
V lete je viacero pohárových súťaží. Aký máte k nim vzťah? Chodíte na ne rada?
„Chodím rada, ale snažím sa svoju chuť voči pohárovkám brzdiť, lebo leto sa snažím využívať na oddych pred ťažkou jesennou sezónou. Teraz ma čakajú majstrovstvá sveta. Aj keď mám pohárovky rada, tak sa ich vo väčšej miere nezúčastňujem, aby som sa zregenerovala. Cez leto pretekám len sporadicky a málokedy sa nechám vyhecovať. Táto súťaž mala dobrú reklamu i viacerí, čo tu boli v minulom roku, hovorili, že je tu pekne. Tak som si povedala prečo nie. V rozhodovaní pomohlo, že sa tu preteká bez dresu. Ak by to bolo v dresoch, tak sa určite nezúčastním. Neľutujem, že som dnes prišla.“
Ako sa pozeráte na RAW, teda preteky bez superdresov?
„K RAW mám vzťah, aj keď som v tejto kategórii nikdy veľmi nesúťažila. Ani veľa v tejto oblasti netrénujem, azda okrem tlaku. Tie sú moja srdcovka a nie sú tak nebezpečné, ako tie drepy. Tlak v RAW robím dosť veľa, aj preto som prišla.“
Ako sa pretekalo, bola konkurencia?
„Určite bola. Prišli aj kočky z nášho oddielu, ktoré sú perfektné tlakárky. Konkurencia teda určite bola. Ja som išla takpovediac naslepo. Zasúťažiť si a zistiť, čo dokážem zvládnuť. Nemala som prepočítané žiadne výsledky.“
Zvládli ste 112,5 kg. Spokojná?
„Určite. Bola tam ešte rezerva, no ja som určite nechcela ísť do maxima, aby som sa nezranila, alebo aby sa niečo iné nestalo. Nemá to pre mňa zmysel v takýchto súťažiach sa nejako preceňovať a niečo si dokazovať.“
Sezóna je v polovici. Majstrovstvá Európy za vami, svetový šampionát pred vami...
„Prvá polovica roka bola pre mňa veľmi dobrá. Vynechala som trojboj, venovala som sa iba tlaku na lavičke. Kde som si osobné i súťažné maximá zdvihla. Súťažne uznaný svetový rekord mám 160 kg. Ten výkon si veľmi vážim. Oddýchla som si od drepov a mŕtvych ťahov a teraz mám opäť kopu chuti trénovať trojboj a pripravovať sa na majstrovstvá sveta GPC v Írsku. V Prahe na ME WPC som bola podporiť známych, ale nepretekala som. Nechcem sa ani preťažovať, ani preceňovať a viac som orientovaná na GPC.“
V ostatných rokoch chodíte na preteky ako favoritka. Získali ste tri tituly majsterky sveta. Zvyčajne sa teda od vás čaká medaila.
“Určite to nie je ľahké. Sama na sebe som sa presvedčila, že človek nie je stroj a nedá sa všetko naplánovať. Samozrejme, plány sú, ale stále sa dá prekvapiť aj sám seba. Je tu tlak zo strany okolia, očakávania sú často priveľké. Človek je však stále len človekom a zlyhanie netreba brať negatívne, no vnímať ho tak, že sa to môže stať každému. Ja sa necítim ako favorit, ja idem urobiť to, na čo mám. Či to stačí na tretie, alebo na prvé miesto, to už je pre mňa tá druhá koľaj.“
Zlepšili ste svetový rekord v tlaku. Kde vidíte limity?
„Ja stále hovorím, že limity si človek nemôže nejako veľmi stanovovať. Pretože si tým iba blokuje svoje dispozície. Treba to nechávať voľne plynúť a byť otvorený voči všetkému. Dávať si limity, nejaké čísla, nie je správne, človek je potom buď sklamaný, alebo sklame okolie, keď si ich dá príliš vysoké a nepodarí sa ich zdolať.“
Plány do druhej polovice roka? Prioritou budú asi majstrovstvá sveta.
„Určite tie majstrovstvá sveta v Írsku. Kde som sa dočkala aj podpory viacerých ľudí, tam by som chcela urobiť pekné výkony a určite by som bola veľmi rada, ak by padli nejaké osobné maximá. Mám nový výstroj, predpokladám teda, že z toho niečo vyťažím. Zmenila som tréninový systém, tak verím, že sa to odzrkadlí na výkonoch.“
Autor: pp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
