LEVOČA. Štátny archív vo svojich depozitoch ukrýva skutočne historické skvosty. Tie jeho pracovníci na jeden deň sprístupnili verejnosti.
Najdlhší spor
Najstarší dokument, ktorý sa v archíve nachádza, je z roku 1248. „Ide o listinu uhorského kráľa Bela IV., ktorou daroval spišskému prepoštovi vinicu v Tokajskej oblasti,“ vysvetľuje F. Žifčák.
Ďalšou špecialitou je listina o spore dvoch cirkevných hodnostárov o faru na Šariši z roku 1331– 1332. Tento spor sa dostal až pred pápeža a notár ho zaznamenal na pergamen, ktorý má dĺžku 14,63 metra. „Myslím, že ide o stredoeurópsku raritu,“ hovorí šéf archivárov.
„Máme tu dokumenty, ktoré sú staré vyše sedemsto rokov. Zachovali sa, lebo boli písané na kvalitnom materiáli,“ vysvetľuje.
Vzácne dokumenty však musia chrániť. Podľa F. Žifčáka im najviac škodí svetlo, vlhkosť a plesne. Preto v archíve musí byť teplota 15 až 16 stupňov.
Pátrajú po modrej krvi
V Levoči majú aj krásnu zbierku cirkevných spišských matrík od roku 1599 do roku 1951. Tie sú zaznamenané aj na mikrofilmoch, aby sa nepoškodili a ľudia tak majú šancu pátrať po svojich koreňoch.
„Náš archív ročne navštívi vyše tisíc bádateľov. Chodia k nám nielen zo Slovenska, ale veľa ľudí prichádza aj zo Spojených štátov. Potomkovia amerických vysťahovalcov si tu hľadajú svojich predkov. Veľa ľudí hľadá v matrikách modrú krv, šľachtický pôvod, avšak niektorí sú potom sklamaní, keď sa to nepotvrdí,“ konštatuje F. Žifčák.
Možnosť navštíviť archív využila aj Mária Černecká. „Ja som sem prišla až z Košíc, lebo mám rada históriu. Aj teraz mám v taške knihu o Márii Terézii. Zobrať do ruky staré listiny, to je pre mňa až také vzrušenie. Už tri roky pracujem aj na rodokmeni našej rodiny. Aj preto som teraz na Spiši,“ hovorí.
Vyrábajú pergamen
Papier sa u nás začal používať až v 14. storočí. Mnohé informácie sa predtým zaznamenávali na pergamen. Aby sa čo najviac priblížili originálu, začali tento materiál vyrábať aj reštaurátori z archívu.
„Vyrábame ho z hovädzích, kozích alebo ovčích koží. Koža sa močí v roztoku vápna. Keď začne púšťať chlpy, tak sa stiahnu. Koža sa napne na vystužujúci rám. Keď je opracovaná, tak sa vybrúsi. Po usušení sa krieduje a používa sa na reštaurovanie a výrobu replík,“ opisuje proces vzniku vzácneho materiálu reštaurátor Martin Petrinec.
Hárky z prvého sčítania
Jeho kolegyňa Monika Fekiačová zas sprístupňuje archívne dokumenty návštevníkom. Sú medzi nimi aj sčítacie hárky z roku 1869, keď u nás bolo prvé štatistické sčítanie ľudu. „Písalo sa tam, kedy sa ten človek narodil, aké mal vierovyznanie, povolanie, či bol gramotný. Či vlastnil nejaký statok, kozu, záhradu,“ hovorí.
Podľa archivárky by sa ľudia nemali zriekať písaného slova. „Nech si dievčatá píšu denníky, chlapci básne. Jedna moja kamarátka si maily kopíruje a ukladá si ich podľa toho, od ktorej dcéry alebo syna ich má. Raz ročne to vytlačí a dá im ich ako darček na Vianoce. Ja som v tomto smere taký konzervatívec. Treba písať, lebo papier je materiál, ktorý vydrží,“ dodáva s úsmevom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
