Až raz, verte–neverte, prišla som na chuť vysedávaniu v krčme a pochopila som pohnútky stálych štamgastov.
Niekedy okolo obeda, keď som pracovne bola v teréne, chytil ma poriadny lejak. Čože lejak. V meste, v ktorom som práve bola, s riadnym hlukom padal na chodník poriadny ľadovec. Letne oblečená, auto v nedohľadne a v aute dáždnik. Neostávalo mi nič iné, len vojsť do prvej budovy, ktorú som videla. A bola to práve krčma alebo lepšie povedané, hostinec. Obed–neobed, stoly boli takmer plne obsadené. Stačilo mi tu posedieť necelú hodinu a divili by ste sa, čo všetko som sa dozvedela.
Stretla som tam známeho, ktorého poznám pracovne. Práve mal voľno a skrátil mi čas rozprávaním príbehu, ako na internáte v čase štúdií pôsobil ako chodbový vedúci. Dôvod funkcie bol na tú dobu prozaický. Rodičia mali dobrý stranícky profil. Potom som sa tu dozvedela o vychýrených letných destináciach pri mori. Kam sa oplatí ísť a prečo. Ako novinárku ma zaujali aj novinky o kamerovom systéme v danom meste. A hotový balzam na moju pracovnú dušu bol, keď od ktoréhosi stola ku mne doletela informácia, že z miestneho kostola aj nemocnice zlodeji ukradli zvody aj okenné parapety. Všetko preto, aby to mohli predať v prevádzke zberných surovín. Potom som ešte začula nadávky na miestnych komunálnych politikov. Kto s kým a prečo a kto z poslancov by si zaslúžil, citujem, po papuli.
Keď ustal lejak, moje prvé kroky viedli na políciu. Získať viac informácií o krádežiach. Poučenie? Ak chcete vedieť, čo je nové vo vašom meste či dedine, kde bývate, choďte do krčmy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
