Ráno cestou do práce ma stretol známy, oblečený v hrubom kabáte. So smútkom v hlase, sem-tam hľadiac na nebo mi vysvetľoval, že už sa nádejal, že dnes konečne príde. A ona znova nič. Tak sa vrátil domov a v teple svojho bytu na ňu ďalej čakal.
Aj doma sme všetci vykúkali z okien, častejšie ako inokedy sme sa rozprávali o tom, či vonku sneží, prší, fúka vietor alebo svieti slnko. Áno a práve slnko tak dôležito súviselo s jej príchodom. "Poď, pôjdeme na nejaké nákupy, potrebujem nové háby," hovorím priateľovi. On mi na to: "Už vydrž až príde ona, teraz to nemá zmysel." Kamarátke som zase navrhla bicyklovanie. "Zbláznila si sa? Teraz, keď ešte tu nie je ona? Chceš skončiť u lekára? Vieš dobre, že keď tu ešte nie je, je to nebezpečné," varovala ma kamarátka.
Ale už je po všetkom. Konečne je už tu. Síce nás nechala poriadne dlho čakať, správala sa ako rozmarná ženská, ale to čakanie stálo za to. Konečne si môžem kúpiť nové poltopánky, aj slnečné okuliare by sa zišli. Keď je už tu, aj bicyklovanie je v pohode. S ňou všetko skrátka ide ako po masle.
O kom je reč? No predsa o tak dlho očakávanej jari. Konečne už dorazila po tej nekonečnej a únavnej zime.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
