SP. NOVÁ VES.
Nevhodný čas
Pred rokom bol systém v I. hokejovej lige žien iný. Spišiačky už pred záverečným kolom mali istý titul. Teraz došlo k zmene a hralo sa play–off. Záver súťaže asi malo urobiť atraktívnym a napínavejším. Ťažko však povedať, či aj divácky príťažlivým. Všetky tri stretnutia mali začiatky o 19.30 hodine. V sobotu bolo najviac divákov, ale v nedeľu už prišli do hľadiska len tí najvernejší.
„To je skôr otázka pre kompetentných, či je dobre hrať finále v nedeľu večer o 19.30 hod. Pre ženský hokej totálne nevyhovujúci. Záujem o ženský hokej je a ľudia na dobrý zápas vždy prídu. Verím, že od budúcej sezóny sa už zmenia hracie časy,“ povedal tréner majsteriek Slovenska Pavol Findura.
Oslavy budú
Majstrovský triumf si tak v nedeľu v noci HC Osy maximálne nevychutnali. Ako prvá sa lúčila Viktória Ihnaťová, na ktorú čakala cesta do Bratislavy, rovnako aj na strelkyňu rozhodujúceho gólu Janku Čulíkovú.
„Nebolo to o tom góle. Som rada, že som dievčatám pomohla a vybojovali sme opäť titul. Obhajoba bola oveľa ťažšia. Popradčanky mali kvalitu,“ uviedol autorka jediného gólu v rozhodujúcom zápase Janka Čulíková.
„Titul chutí krásne. Je „chutnejší“ ako pred rokom, lebo sme ho získali oveľa ťažšie. Som nesmierne šťastná. Po prvom prehratom zápase v Poprade to vyzeralo hocijako. Rozhodol kolektív, lebo ony mali lepšie individuality. Väčšie hokejové srdce však bolo na našej strane. Aké budú oslavy? No veľmi dlhé,“ dodala kapitánka HC Osy Martina Muchová.
Kde bolo, tam bolo
Píše sa rok 2050. Je prvý jarný deň kdesi na Spiši pri dome sa na prvých jarných lúčoch vyhrieva babka Martinka, ktorá stráži svoje vnúčatá. Večer ich ukladá na spánok, keď jedno z vnúčat naliehavo prosí:
„Babkáá, povedz nám nejakú peknú rozprávku!“
Pridajú sa aj ostatné vnúčatá a babka Martinka im začne pomaličky rozprávať.
„Bol to už tiež takmer prvý jarný deň, ako tohto roku. Na peknom zimnom štadióne dievčatá, ktoré si hovorili Osy, hrávali hokej. Bola to fantastická hokejová partia. Raz sa im dokonca podarilo vyhrať titul majsteriek Slovenska. O rok na to sa opäť prebojovali do finále. Hrali tiež proti dievčatám-hokejistkám, ktoré boli z Popradu. Tie sa na tie druhé dievčatá veľmi dobre pripravili. Dokonca až tak, že si povolali aj hráčky z reprezentácie. Súboj to bol nerovný. Hneď to bolo vidieť v prvom zápase na štadióne pod Tatrami. Osy prvé finále prehrali 3:6 a hrialo ich aspoň to, že budú mať strieborné medaily. Keďže vtedy boli také pravidlá, že sa hralo na dva víťazné zápasy, tak finále pokračovalo na zimnom štadióne za Hornádom v Spišskej Novej Vsi. Tie Osy išli do druhého stretnutia s maličkou dušičkou. Dokonca prehrávali 0:1, ale potom prišli tri princezné Ihnaťová, Sroková, Findurová a ešte raz Sroková a strelili Popradčankám štyri góly.
O víťazkách tak nebolo rozhodnuté. Musel prísť až tretí zápas. Osy bojovali zo všetkých síl, veď za štyri dni odohrali tri najťažšie zápasy vo svojom živote. V bráne bola veľká čarodejnica Romana Kiapešová. Tá zakliala svoju bránu tak, že ani jeden puk sa do nej nedostal. Druhá veľká hokejová plavovlasá princezná Janka dokázala streliť v druhej tretine gól. A nie hocijaký. V tretej tretine spustili Popradčanky na domáce hráčky oheň a síru. Jeden útok sa valil za druhým. Ešte aj ten zlý čert v čierno-bielom drese vylučoval jednu hráčku Spišskej Novej Vsi za druhou. Lenže domáca brána bola stále zakliata. Potom zazvonil po šesťdesiatich minútach zvonec a krásnej rozprávky bol koniec. Osy sa zlietli na jedno miesto, na jednu kopu, spolu sa tešili, oslavovali. Stali sa najlepšími hokejistkami v krajine. Viedol ich vtedy udatný princ, tréner Paľo.“
„To, ale bola krásna rozprávka, babka!“ zívajúc pochválila babku najstaršia vnučka.
„Lenže hoci to znie ako rozprávka, v skutočnosti sa to naozaj stalo,“ tichúčko šepla babka Martina: „Veď ja som bola vtedy kapitánka družstva!“
„Babka, toto ti neveríme. Zajtra ráno vstaneme a uvidíme, či to nájdeme na Google!“ vzdorovali vnúčence a zaspali.
Babka Martina privrela oči, ktoré sa zaligotali od sĺz a opäť si zaspomínala na ten krásny posledný zimný víkend roku 2011.
Jozef Petruška
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
