Po osobnosti rímskokatolíckeho kňaza Štefana Mnoheľa v Poprade pomenovali ulicu i cirkevnú školu. Jeho odporcovia si myslia, že toľkú poctu si nezaslúži človek, ktorý vraj podpisoval arizácie a nepriamo sa podieľal na deportáciách židov. Historici sú zdržanlivejší a za týmito podozreniami vidia úzky súvis s jeho dobovou politickou angažovanosťou.
POPRAD. Aj po Mnoheľovej smrti visí nad jeho minulosťou viacero otáznikov. Mohli by sme ho považovať za slovenského Oscara Schindlera?
Spolupodieľal sa na zverstvách?
Ján Pitoňák (na snímke) zo Svitu sa už roky zaujíma o životný osud Š. Mnoheľa. Tvrdí, že listiny z archívu v Spišskej Sobote jasne hovoria, že sa tento muž nepriamo podieľal na deportáciách Židov.
"Mnoheľ bol vládnym komisárom (primátorom - pozn. red.) a členom HSĽS, ktorá bola v tom čase pri moci a schvaľovala zákony, na základe ktorých sa diali deportácie židov. Bol jasným spoluvinníkom," uviedol Pitoňák.
Prekáža mu, že Mnoheľovo meno nesú ulica i Cirkevné gymnázium v Poprade.
Archivárka z Popradu Zuzana Kollárová by privítala, keby Mnoheľa historici zhodnotili a definitívne uzavreli.
"Najmä jeho aktivity v spojení so židovským obyvateľstvom. Doposiaľ sa nepodarilo nikomu preukázať, že Mnoheľ podpisoval deportácie Židov," reagovala.
Švec: Nájsť priamy dôkaz je nemožné
To, že je Mnoheľ skutočne kontroverznou postavou histórie, tvrdí aj Popradčan Braňo Švec, ktorý po ňom báda vo svojej rigoróznej práci.
"Pochodil som niekoľko dobrých archívov, no nájsť priamy dôkaz je asi nemožné," priznal Švec.
Podľa neho chýbajú aj listiny o transportoch s Mnoheľovým podpisom. "Isté je, že prvý transport Židov bol práve z Popradu. Kto ho zriadil a kto tomu pomohol, je veľkou neznámou," reagoval Švec.
Pitoňák je presvedčený, že Mnoheľ podpisoval aj arizácie a pomenoval ulicu po Adolfovi Hitlerovi.
Archivárka Kollárová mu oponuje, že nazvať ulice po Hitlerovi nebolo v tom čase ničím výnimočným ani v iných mestách na Slovensku. "Bolo to tendenčné pomenovanie tak, ako neskôr Leninovo nábrežie," dodala.
Kat a obete holokaustu?
Pitoňáka zaráža aj to, že v jednom meste si ctia kata a zároveň obete holokaustu. "Ľudia, ktorí išli do plynu, majú smiešny pamätník - kameň na železničnej stanici. Celé je to výsmech a myslím, že by kompetentní mali okamžite zvažovať premenovanie ulice aj školy," rozhorčene hovoril.
Novinár Martin Kalužák a autor článku Kat a obeť: spoločné zmierenie, ktorý mapuje Mnoheľa, čerpal pri písaní z knihy "Dejiny Popradu". Kalužák tvrdí, že pomenovanie ulice a školy po človeku, ktorý na miestnej úrovni reprezentoval vtedajší režim a politiku Slovenského štátu, je veľkou hanbou.
Podľa archivárky nepovažovali za šťastné riešienie nazvať ulicu po Mnoheľovi dokonca ani niektorí pracovníci archívu.
Názor cirkvi je trochu odlišný. "Mnoheľ urobil veľmi veľa pre Poprad, preto si zaslúži takúto pozornosť. Ak urobil niečo zlé, nech ho hodnotia dejiny, nepripadá to mne. Aj za komunizmu urobilo množstvo ľudí všeličo pod tlakom," dodal popradský dekan Anton Oparty.
Historici sú opatrní
K otázke Mnoheľa sú historici zdržanlivejší. "Ako kňaz pokrstil osemnásť židov a jedného mohamedána, takže asi sotva by prenasledoval Židov. Ľudia mu prišívajú veci práve kvôli jeho politickej angažovanosti," odpovedal regionálny historik Ivan Chalupecký.
Pridáva sa aj archivárka Kollárová, keď hovorí, že je potrebné prihliadať na politickú a vojnovú situácii, v ktorej Mnoheľ žil a pracoval.
Reakcie: Čo na to primátor a poslanci
- Zmenu názvov ulíc má v kompetencii iba mestské zastupiteľstvo. Či by zvažovali premenovanie ulice a cirkevnej školy po Štefanovi Mnoheľovi, sme zisťovali u poslancov aj na meste. Primátor Anton Danko (nez.) túto problematiku odmietol komentovať.
- Oslovení poslanci Peter Brenišin (Smer-SD), Marián Barilla (SaS) a Štefan Pčola (nez.) si netrúfli jednoznačne vysloviť svoj názor, pretože, ako tvrdia, jeho históriu nepoznajú dostatočne dobre. Prisľúbili, že si dokumenty a legislatívu naštudujú a táto téma sa v budúcnosti možno objaví aj na rokovaní zastupiteľstva.
mel
Kto bol Štefan Mnoheľ
- Rímskokatolícky kňaz, v júli 1920 sa stal správcom farnosti v Poprade.
- Po roku 1920 bol členom HSĽS.
- Od roku 1939 bol v Poprade starostom, neskôr vládnym komisárom.
- Pričinil sa o výstavbu rímskokatolíckej školy (dnešné gymnázium na Popradskom nábreží) a rímskokatolíckeho kostola v Poprade.
- V rokoch 1941 až 1943 pokrstil podľa matriky 18 židov a 1 mohamedána, aby ich uchránil pred odsunom do koncentračného tábora.
mel
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
