ROŽŇAVA/REVÚCA. Nami oslovení odborníci sa zhodli v tom, že hoci školy robia veľa aktivít pre zlepšenie situácie, stále to nestačí. Deti by mali viac nabádať k čítaniu aj ich rodičia, mali by sa s nimi i viac rozprávať.
Informácie prijímajú pasívne
"Viac času sa venuje pasívnemu prijímaniu informácií, ako čítaniu. Deti majú informácie len z televízie či internetu, dostanú ich hotové a nemusia ich analyzovať," hovorí špeciálna pedagogička Centra pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie v Revúcej Alžbeta Motyčková.
"Každý druhý rodič sa pýta, koľko času by mohlo dieťa napríklad tráviť na internete. Môj názor je, že predškolák by na internete vôbec nemal byť, pretože tam nie sú jemu primerané informácie. Školopovinné dieťa, len ak je to nutné a kvôli vzdelávaniu. Ale nie na hry. Je potrebné rozvíjať iné schopnosti, než ako ovládať počítačovú myš," dodáva špeciálna pedagogička, ktorá sa denne stretáva s dôsledkami toho, že deti čítajú málo.
Matka: Internet podmieňujem čítaním kníh
Matka predškoláka aj žiaka základnej školy Ľubica Szabová svojmu mladšiemu dieťaťu nebráni ísť na internet. Čas naň má ale obmedzený a takisto obsah. "Škôlkar má na to vymedzenú hodinu, rozdelenú na dve časti, a môže hrať len logické hry, kde musí napríklad niečo dopĺňať. Starší syn má prístup na internet podmienený práve čítaním. Raz za dva mesiace musí prečítať knihu a potom mi o nej porozprávať. Inak by na internet ísť nemohol. Okrem toho denne číta tlač a má aj svoje záľuby, ktoré rozvíja. Sledovať toto všetko a kontrola je pre rodiča možno časovo náročnejšia a vyžaduje disciplínu a pravidelnosť, ale stojí to zato."
Čítanie s porozumením je problém
Čítanie s porozumením je jedna zo základných podmienok na to, aby žiak vedel riešiť rôzne úlohy. Inak nevie ani čo má vyriešiť a je jedno, z akého vyučovacieho predmetu. Potvrdil to riaditeľ Základnej školy akademika Jura Hronca v Rožňave Ján Džubák. Aj podľa neho je čítanie s porozumením v súčasnej dobe problém. "V školách sa robí veľa pre to, aby sa situácia zlepšila, ale nápomocní musia byť aj rodičia. Síce deti čítajú aj na internete, ale neviem, či je to lepšie, ako knihy. Kniha by v ruke dieťaťa predsa len mala byť. Internet je tiež o čítaní, ale čítať treba s porozumením a nie povrchne. Teraz je doba rýchla a deti sa nezamýšľajú nad tým, čo prečítajú, neuvedomujú si hĺbku textu a to je problém."
V knižnici sa budú o knihách rozprávať
Aj v Gemerskej knižnici P. Dobšinského v Rožňave pozorujú už niekoľko rokov, že deti sa na čítanie nevedia sústrediť a prečítané nedokážu zreprodukovať slovami. "Ani po vypočutí detskej pesničky nevedia svojimi slovami povedať, čo počuli. Sú zvyknuté len pasívne pozerať či počúvať a nie o tom hovoriť," vysvetlila Tatiana Bachňáková.
Pracovníci knižnice chcú prispieť k zlepšeniu situácie konkrétnymi aktivitami. "Chceme mať doplnkové hodiny literatúry, hovoríme o obsahu kníh, máme aktívne čítanie, budeme deti pozývať na verejné čítanie, kde po prečítaní budú hovoriť o tom, čo počuli. Máme dobrú spoluprácu so školami, ale je aj na rodičoch, aby učili deti chodiť do knižnice. Asi je na všetko teraz menej času ako kedysi, no niekedy boli deti zvyknuté pravidelne chodiť do knižnice," dodala T. Bachňáková.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
