i na Slovensku.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Ameriku túžil tento Novovešťan navštíviť odmalička, nikdy to však nevnímal ako reálnu možnosť. V treťom ročníku gymnázia si podal prihlášku na výmenný študijný pobyt a v auguste už sedel v lietadle do Tennessee.
Skrytý talent
Doma používal M. Janikov len maličký vreckový fotoaparát. "Nikdy som nerozmýšľal nad tým, že by som fotil niečo viac ako dovolenky a kamarátov na diskotéke," hovorí. Keď v USA nastúpil na knoxvillskú strednú školu, mal si do prvého polroka vybrať aj jeden umelecký predmet. "Prišiel som do kancelárie a tam mi dali obrovský zoznam. Jediné, čo som z neho vedel preložiť, bola fotografia," spomína. Hneď prvý týždeň študenti vyfasovali staré obité aparáty na klasický film a dostali úlohy. "Vždy som bol ten, čo hrá basket a ide mu to priemerne. Nikdy som nemal extra talent na nič," hovorí M. Janikov. Zaskočilo ho, keď mu učiteľka po vyvolaní fotiek povedala, že je veľmi nadaný. "Moja mama bola volejbalistka, otec basketbalista, ako ja môžem mať umelecké sklony?" pýtal sa neveriacky sám seba.
Ako vo filme
V druhom polroku už preskočil tri ročníky a dostal sa na fotografiu pre pokročilých. Tmavú komoru vraj dovtedy videl iba v televízii. "Zrazu som vošiel a boli tam banky s tekutinami na vyvolávanie, šnúrky na sušenie fotiek. Ja ten rok inak neviem opísať, proste bol som vo filme, žil som Hollywood," hovorí s nadšením. Na výstave v Tennessee predal aj svoju prvú fotografiu. "Kúpila ju jedna pani za 50 dolárov. Potom som sa skamarátil s jej synom a keď som k nim prišiel na návštevu a tá fotka visela na stene v obývačke, skoro som odpadol," smeje sa.
Divadelné kulisy
Postupom času začal M. Janikov navštevovať aj ďalšie umelecké predmety. Najprv to bola výroba keramiky, ďalej stavanie kulís v školskom divadle. "Na premiéru predstavenia tam prišlo 780 ľudí," hovorí gymnazista. Istý čas bol v danom predmete jediným študentom. Raz za ním učiteľka prišla s tým, že musí kulisy na predstavenie dostavať sám. Potrebovala totiž na pár mesiacov odcestovať k svojim chorým rodičom. "Do školy som prichádzal o šiestej ráno a odchádzal som večer o ôsmej. Asi desať hodín z vyučovania som trávil pri pílach a kladivách. Farbou mám zamaľované všetky svoje školské uniformy. Ale keď som videl, ako ľudia hrajú na niečom, čo som vytvoril vlastnými rukami, bol to ohromný pocit," spomína. Po návrate domov však jeho prioritou ostala fotografia, ktorú by chcel tento maturant študovať aj na vysokej škole.
Výstavu fotografií Martina Janikova s názvom Amerika mojimi očami si môžete pozrieť v Spišskom osvetovom stredisku v Spišskej Novej Vsi do 28. januára.
Autor: dep
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
