Podľa pamätníkov mimo Bratislavy a Košíc patrilo práve popradské hnutie v krajine k najaktívnejším a najmasovejším. Všetko na základe udalostí v Prahe pritom rozhýbalo len niekoľko jednotlivcov.
POPRAD. "V meste bolo pusto, ticho. V Poprade týždeň po pražskom pochode na prvý pohľad nebolo vidieť, že by sa v krajine dialo niečo veľké," opisuje situáciu druhý víkend po 17. novembri v Poprade Igor Ľudma. Vtedy sa z Prahy vrátil do rodného mesta.
Ako študent Akadémie múzických umení už od prvých dní v pražskom študentskom hnutí pomáhal na ceste k spoločenskej zmene. "Z Prahy sme doniesli materiály, väčšinou písomnosti, letáky, vyhlásenia a výzvy. Rozdávali sme ich ľuďom. Eštebáci to hneď zistili," spomína Ľudma.
V prvých dňoch po 17. novembri ešte v zdanlivom tichu naplno pracovala aj Eva Kulová. "Celé noci sme na strojoch písali letáky. Kopírky a počítače neboli. Robili sme to na kobercoch, aby sme hlukom nevzbudili pozornosť," spomína Kulová.
Napriek tomu ju navštívila ŠtB. "Robili si svoju prácu, ale boli už tak nejako slušnejší," odpovedá na otázku, či eštebáci vetrili nejakú zmenu. Jej syn, ktorý tiež prišiel z Prahy s letákmi, sa domu u mamy kvôli eštebákom úplne vyhýbal. Kvôli materiálom by ho odviedli.
Urobili "priamy prenos"
Úplne prvé stretnutie niekoľkých desiatok ľudí sa v Poprade odohralo na rohu Ulice 1. mája. Prví siedmi aktivisti koordinačného výboru tam rokovali s vtedajšími okresnými papalášmi o generálnom štrajku, ktorý mal byť v pondelok na druhý deň.
"Papaláši pôsobili suverénne, neverili, že by zmena mohla prejsť. Keď sme im povedali, že na štrajk požadujeme zimný štadión, so smiechom sa pýtali, že načo, že kto nám tam príde," spomína Kulová.
K prvej demonštrácii v Poprade dopomohla vynaliezavosť mladých technikov. Rokovanie sa konalo v centre mládeže, z ktorého zvykla hrať do ulice hudba. "Mladých napadlo napojiť mikrofóny tak, že naše rokovanie ľudia na ulici počuli v priamom prenose. Komunisti si to nevšimli. Ľudia reagovali skandovaním," povedala Kulová.
Potom papaláši vyšli von a ľuďom sa snažili niečo povedať. Tí kričali fuj. "Keď ľudia začali spontánne spievať hymnu, prvýkrát som si všimla, ako suverénnosť papalášov razom ustupuje," dodala Kulová.
Takú energiu už nezažije
Že istota a posmešky okresných funkcionárov neboli namieste, ukázal hneď pondelok. "Pred začiatkom štrajku sme zistili, že sa naň chystá oveľa väčší počet ľudí, ako sme čakali. Za pochodu sme ho museli premiestniť na futbalový štadión. Bol plný. Ľudia mali v rukách narýchlo urobené transparenty," spomína Ľudma.
Na pódiu sa vystriedalo niekoľko ľudí, ktorí hovorili o zmene, požiadavkách a konci starých časov. "Cítil som takú energiu, akú nikdy predtým, a akú už asi nikdy ani nepocítim. Ľudia prvýkrát po rokoch cítili, že môžu povedať niečo otvorene, vykričať sa. Bolo to nabité emóciami, krásne chaotické," hovorí Ľudma.
Vplývalo to i na organizáciu. Všetko išlo spontánne, informácie sa šírili, ozvučenie, technika, každý dal niečo dokopy.
Po veľkej demonštrácii zhruba ďalšie dva týždne pokračovali zhromaždenia pred okresným súdom. Podľa Ľudmu priame demonštrácie v Poprade mali veľký význam: "Ľudí sa udalosti priamo dotkli, cítili spolupatričnosť. Priame prenosy z Prahy či Bratislavy by to nenahradili."
Ľudma tvrdí, že na November treba spomínať. "Nie klásť vence, či robiť pochody. Ale rozprávať o ňom a aj poskladať, čo a ako sa tu v Poprade udialo."
Fakty
Bola obrovská zima
Popri Ľudmovi a Kulovej k hlavnej sedmičke, ktorá v Poprade "začala" November patrili tiež Peter Iždinský, Pavel Strážay, Milka Nogová Šavelová, Jozef Sroka. V Tatrách bol lídrom Blažej Herman, v Kežmarku Jaro Štancel.
Milka N. Šavelová si spomína: "Bol to taký hektický čas, plný eufórie a nadšenia, že nebol vôbec čas uvažovať o dôsledkoch, čo by sa stalo, ak by to nevyšlo." Popradčan Ján Bendík bol pasívnym účastníkom popradského Novembra. "Bola obrovská zima, mínus pätnásť. Ľudia napriek tomu tam stáli. Aj to hovorí o tom, o čo šlo. František Asher pomáhal rozbiehať prvé aktivity VPN v popradskom Výkriku a neskôr v dedinách. "So Štefanom Miklušom sme obehovali okolité dediny. Bol cítiť rozdiel s mestom. Ľudia boli o čosi opatrnejší a rezervovanejší, ale kládli rovnaké otázky, o čo ide. Na úradoch, kde sme sa stretávali, nám ale problémy už nerobili," povedal Asher.
Tomáš Tišťan
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
