Pestovatelia hrozna z oblasti okolo Jablonova nad Turňou či Hrušova v okrese Rožňava sú z tohtoročnej úrody zhrození. Niektorí vôbec nemajú čo obrať, vinice sú zničené a poznačené počasím i chorobami.
JABLONOV NAD TURŇOU/HRUŠOV. Každý rok sa môžu pestovatelia pochváliť svojou prácou na regionálnej súťažnej prehliadke vín, no z tohtoročnej úrody zrejme mnohí žiadne víno do súťaže nedajú. Tí starší hovoria, že takú zlú sezónu si nepamätajú aj 30 - 40 rokov.
Počasie, choroby, hniloba, plesne
"Niekto nemá z hrozna absolútne nič, ostatní majú hrozno poškodené čiastočne. Vinice majú úrodu nižšiu minimálne o 50 percent. Prišli choroby, hniloba, bolo zlé počasie a tentoraz nezaberali ani chemické prostriedky," hovorí jeden z vinárov.
Mnohí sa vyjadrili, že kto sa trafil do prelomového obdobia medzi koncom júna a začiatkom júla a postriekal hrozno práve vtedy, mohol ešte niečo zachrániť.
"Ale ten postrek, to je často otázka niekoľkých hodín. Pestovateľ sa musí presne trafiť do tohto časového obdobia. To by však musel byť vo vinici nonstop, strážiť to, čo si mnohí nemôžu dovoliť," hovorí ďalší z pestovateľov z Jablonova, ktorý má takisto slabú úrodu.
Naopak, Štefan Ignác z Jablonova nad Turňou sa nesťažuje. "Ja osobne nemám nižšiu úrodu. Možno cukornatosť hrozna bude nižšia o dva, tri stupne, ale hrozno mám zdravé a väčšinu som už aj pooberal. Ja som striekal hrozno len 6-krát, iní aj 10-krát a teraz nemajú nič," spokojne hovorí jeden z organizátorov pravidelnej súťažnej prehliadky vín.
Návrat ku klasickému ošetrovaniu
"Myslím si, že nedostatočná úroda je asi kvôli sfušovaným postrekom a zlému ošetrovaniu. Tohto roku na jar spadlo každý mesiac trojnásobné množstvo zrážok než v iných rokoch. Nebolo toľko tepla, stále bolo vlhko. A vtedy treba brať starostlivosť o vinič vážnejšie. A hlavne nenaletieť všelijakým reklamným trikom na moderné prípravky na ošetrovanie. Ja som sa vrátil ku starému spôsobu ošetrovania, používam postreky, aké používali naši predkovia. Už tri roky nepoužívam žiadnu chémiu," dodáva Š. Ignác.
Aj ďalší z pestovateľov zaregistroval nedôveru k moderným spôsobom ošetrovania viniča. "Počul som od pestovateľov, že už viac veria starej klasike, pretože tá funguje."
Rarita: Vo vinici nebol ani jeden strapec
Valéria Kovácsová má vinicu spolu s manželom v Hrušove. Každý rok vedia vyrobiť 20 hektolitrov vína, strapce ich hrozna zvyknú vážiť aj 1,5 kila. "Štyridsať rokov máme vinicu, no prvýkrát sa stalo, že sme nevedeli obrať ani jeden strapec. To je rarita," hovorí Valéria Kovácsová. "Ani len na stôl nemáme čo dať. Vinári hovoria, že úrodu zničila múčnatka i ďalšie choroby, ale takáto katastrofa už núti uvažovať, či sa do vzduchu nedostali aj nejaké čiastky z tej vybuchnutej islandskej sopky. Manžel ošetroval vinič najkvalitnejšími postrekmi, ale nič nezabralo. Keď aj niektorým niečo z úrody ostalo, má nízku cukornatosť. Vtedy sa ani víno neoplatí vyrábať, pretože z toho len bolí hlava."
Ďalší pestovateľ Ján Baláž hovorí, že jeho úroda je len 30 percent z toho, čo zvykne mať: "Všetko to ovplyvnilo. Počasie, choroby, plesne... Neviem, či budem robiť víno. Uvidím podľa cukornatosti. Isté je, že tohto roku sa netreba báť, či z vína niečo aj ostane. Neostane nič, lebo ani nič nebude."
Proti prírode
V nasledujúcej súťažnej prehliadke regionálnych vín zrejme veľa tohtoročných nebude. "My sa na tej súťaži zúčastňujeme pravidelne, ale keďže hrozno nie je, nebude ani víno. Ale možno dáme do súťaže dvojročné," uvažuje V. Kovácsová.
"Každý rok sme brali obrovské a zdravé strapce hrozna ako samozrejmosť. Ale nie je to tak. Človek ide proti prírode, robí všetko proti nej, narušuje rovnováhu a tým pádom aj príroda dá o sebe vedieť. Aj v takejto podobe. Každý rok píšem do kroniky niečo o oberačke, dávam tam fotky strapcov, no teraz tam budem musieť napísať: nemáme nič."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
