Rodičia, ktorí premiestnili svoje ratolesti zo základných škôl (ZŠ) na sídlisku do školy v Poprade-Veľkej vidia obrovské rozdiely vo vybavení a vzhľade škôl. Tvrdia, že sa to vôbec nedá porovnať. Radnica hovorí, že všetko závisí od počtu žiakov a šikovnosti vedenia.
POPRAD. Popradčanka Uršula Novická sa presťahovala zo sídliska do mestskej časti Poprad-Veľká. Preto jej dvojičky Nikoleta a Christián od septembra zamenili ZŠ Tajovského za ZŠ Fraňa Kráľa vo Veľkej.
"Dopriala by som im plastové okná, aby im nefúkalo, rovnako tak som si v triede všimla aj staré lavice," poznamenala Novická. Myslí si, že škola by mala byť nevyhnutne vybavená aj kvalitnými počítačmi.
Popradská mamička Lucia Helebrandtová rovnako kvôli novému domovu preložila svoje ratolesti Lívinku a Alexa zo ZŠ Dostojevského do školy vo Veľkej. Hovorí, že hneď na prvý pohľad jej bili do očí priepastné rozdiely vo vybavenosti týchto dvoch škôl.
"Na Dostojevského mali nové lavice, plastové okná, nábytok, keramické tabule či koberce v triedach. Tu je všetko staré, iba holé suché neútulné triedy, nehovoriac o telocvični, ktorá je v havarijnom stave," ťažkala si mladá Popradčanka.
Tvrdí, že jej záleží na tom, v akom prostredí trávia jej deti šesť vyučovacích hodín denne. "Sú žiaci z mestských častí iní a horší Popradčania, ako decká zo škôl na sídlisku? Myslím, že mesto uprednostňuje jednoznačne školy na sídlisku," spytovala sa Helebrandtová.
Mesto tvrdí, že žiadnej škole nenadržiava
"Nepreferujeme žiadnu školu. Výška finančných prostriedkov závisí od naplnenosti tried a od počtu žiakov. ZŠ vo Veľkej dostáva 100 % normatív," oponoval primátor Popradu Anton Danko (nez.).
Radnica tvrdí, že školy si moderné vybavenie tried, učební a telocviční hradia z prideleného rozpočtu na prevádzku, alebo cez rôzne projekty. "Školy s malým počtom žiakov, ktorým rozpočet neumožňuje investovať do modernizácie, musia vypracovávať projekty. Je to však v rukách riaditeľa školy," reagoval Danko.
Richard Bekess, riaditeľ školy vo Veľkej, ktorý jej šéfuje od januára 2010, si uvedomuje, že po 49 rokoch, čo budovu postavili, je jej rekonštrukcia nutná ako soľ.
"Nebudeme špekulovať, či áno, alebo nie, jednoducho musíme. My sme pripravení, všetky plány a projekty sú na stole. Už na to získať 'len' financie," reagoval šéf školy.
Plusy oproti iným školám vidí v ich rodinnom prostredí, športových triedach, športovom areáli či altánku, kde sa môžu deti vzdelávať na vzduchu.
Škola vo Veľkej využila iba jeden projekt
Okrem eurofondov môžu školy využiť aj menšie projekty, alebo sa zapojiť do projektov z havarijného fondu ministerstva školstva. Na porovnanie, štyri školy siahli po projekte premeny tradičnej školy na modernú, cez ktorý prišlo na účet každej základke 140 000 eur. ZŠ s MŠ Tajovského sa dostali cez projekt rekonštrukcia školy až k 600 000 eurám. Havarijný fond využili tri školy. Do projektov, cez ktoré školy získali moderné lavice, stoličky, počítače či interaktívne tabule sa zapojilo päť škôl.
"Škola vo Veľkej využila iba jediný projekt, a to revitalizácia a elektronizácia knižnice v sume 3-tisíc eur," doplnil Anton Danko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
