Podtatranci sa o ne vo veľkom netrhajú. Šéfka kežmarského útulku tvrdí, že za to môžu prísne podmienky na adopciu, mentalita tunajších ľudí či nedostatok peňazí.
KEŽMAROK/POPRAD. Každé zvieratko príde do útulku so svojím zväčša ťažkým životným príbehom. Najčerstvejším prírastkom kežmarského útulku je iba dvojtýždňové šteniatko zo Starej Ľubovne. V piatok im ho priniesol študent Pavol, ktorý ho našiel spolu s mamkou uzimené na schodišti v meste. Pavol sa oň staral celú noc.
"Vstával som k nemu každé dve hodinky, aby som mu zohrial mlieko. Vôbec som sa síce nevyspal, no keby som ho tam nechal, aj tak by mi to nedovolilo pokojne zaspať," hovoril Pavol Mikluš.
Šteňa do jednej ruky bolo podchladené. "Veríme, že zabojuje," povedala šéfka kežmarského útulku Alžbeta Ninčáková.
Počas našej včerajšej návštevy sme šteniatku vybrali aj meno, volá sa Maruška. "Každé tri hodiny ju musíme kŕmiť kozím mliečkom," doplnila Ninčáková.
Na fenke Štefi pálili cigarety
Za zmienku stojí aj osud podvyživenej sučky Štefi, ktorá v treskúcom mraze sedela v poli smerom na Rakúsy. "Bola kosť a koža. Veterinár zistil, že na nej pálili cigarety, pretože po tele mala rany od ohorkov. Navyše, čakala maličké. Našťastie dostala super domov v Nemecku," spomínala Alžbeta Ninčáková.
Tvrdí, že na Slovensku nepozná ani jediný prípad, kedy by niekoho za veľké týranie odsúdili. Väčšina týraných psíkov z kežmarského útulku končí v zahraničí. "Z tohto regiónu je veľmi malý záujem o adopciu. Ročne si zoberie zvieratko jeden až dvaja ľudia. Je to aj o nedostatku peňazí a rozdielnom ľudskom zmýšľaní. Myslia si, že čo sa nedá zjesť, nemá žiadny úžitok," reagovala Ninčáková.
Jaroslav Vnenčák, prevádzkovateľ popradského útulku, hovorí, že sa u nich často zastavia práve ľudia z okresu Kežmarok. Šéfka kežmarského útulku na to má vysvetlenie. "Máme tu prísne adopčné podmienky a budúcich majiteľov poriadne overujeme, aby už nikdy nezažili zvieratká niečo strašné," odpovedala.
Majitelia zvierat sa zvyknú aj vyhrážať
Do kežmarského útulku berú opustené a týrané zvieratá od Komárna až po Svidník. "Niekedy prídu aj tri za deň, inokedy dva týždne nič," uviedla Alžbeta Ninčáková. Tvrdia, že majú nedostatok miesta, no napriek tomu ich ľudia vydierajú. "Veľmi často sa nám telefonicky vyhrážajú, že keď im zvieratá nevezmeme, tak ich buď zabijú, alebo utopia. Hodili nám ich už aj cez plot," ťažkala si vedúca útulku.
Útulok dostal priestor na výbeh, ktorý však potrebujú oplotiť. "Na to, žiaľ, nemáme financie," reagovala Ninčáková.
Plno má aj Poprad
Veľa psíkov majú aj v popradskom útulku. "Tak plno, ako máme tento rok, sme ešte nemali. Priemerne u nás žije 60 psov," reagoval prevádzkovateľ mestského útulku v Poprade Jaroslav Vnenčák.
Tvrdí, že hlavne staršie psy sa u nich zdržia aj rok. "Skôr či neskôr sa nám podarí všetko umiestniť," odpovedal Vnenčák. Kým v Poprade zaplatíte za čistokrvného psa okolo 30 eur, za krížené plemená od 10 do 20 eur, v Kežmarku je to na báze dobrovoľnosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
