O to viac, že tropické horúčavy plné slnka pripadli na tento čas, treba mať na pamäti, že svoje telo pred UV žiarením treba chrániť.
POPRAD/GÁNOVCE. Ľudia si viac začali všímať slnečné ultrafialové (UV) žiarenie, keď pred 30 rokmi zaznamenali poškodenie ozónovej vrstvy Zeme. Poklesy nad južným pólom boli také výrazné, že sa pre ne vžilo pomenovanie ozónová diera. Ozón je plyn, ktorý v zemskej atmosfére veľmi účinne absorbuje škodlivé UV žiarenie zo slnečných lúčov, a tým chráni život na Zemi. Najviac sa hromadí vo výške 18 až 25 kilometrov. Keď je ho v atmosfére menej, prenikne k nám viac škodlivého UV žiarenia.
Nejde o paradox
Začiatkom tohto týždňa priemerné hodnoty UV žiarenia začnú klesať. Pôjde však o pomalý proces, preto dôraz na ochranu cez leto vôbec nekončí. Prinajmenšom do konca augusta treba byť ostražitý. "Najviac UV lúčov môže k zemskému povrchu u nás preniknúť počas letného slnovratu na poludnie, keď je Slnko najvyššie. Hodnoty dopadajúceho UV žiarenia však vrcholia zhruba v období do 2 až 3 týždňov po ňom, čo je približne v týchto dňoch," vysvetľuje vedúci Aerologického a radiačného centra Slovenského hydrometeorologického ústavu v Gánovciach Miroslav Chmelík.
Tento, pre laika zdanlivý paradox vysvetľuje pôsobením ozónu. Jeho množstvo nad Zemou sa totiž počas roka výrazne mení. Nad naším územím je ho najviac začiatkom apríla, keď začne klesať až do konca októbra. Potom znova stúpa. "Aj keď počas slnovratu prenikajú slnečné lúče cez atmosféru po najkratšej dráhe, teda môže ich preniknúť najviac, ozónová vrstva je ešte hrubšia a zachytí viac UV žiarenia ako o dva týždne neskôr," spresnil Chmelík.
Výrazné zmeny zo dňa na deň
Množstvo ozónu sa však nemení len počas roka. "Pre ozón sú charakteristické výrazné zmeny okolo ročnej krivky, často i zo dňa na deň," vysvetľuje Chmelík. A práve toto číslo, ktoré počujeme z rádií, že dnes je množstvo ozónu toľko a toľko percent pod alebo nad dlhodobým priemerom, udáva aktuálny stav ozónovej vrstvy. Tieto krátkodobé zmeny súvisia so zmenami počasia. Nad pólmi sa všeobecne nachádza oveľa viac ozónu ako nad rovníkom. Preto vpád chladného vzduchu zo severu sa u nás obyčajne spája so zvyšovaním celkového ozónu, s teplým prúdením z juhu ho zase ubúda.
Pozor na baránky na oblohe
UV žiarenie ovplyvňujú oblaky. "Ak je hustá oblačnosť, dopadne ho na zemský povrch málo," vysvetľuje Chmelík. Viac dbať na ochranné opatrenia ako slnečné okuliare, krémy, pobyt v tieni by ľudia mali, ak je nebo bez oblakov. "Horšie ako úplne bezoblačná obloha sú však tenké vysoké oblaky, pomedzi ktoré svieti Slnko. Vtedy celkovú hodnotu žiarenia zvyšuje rozptýlené žiarenie z bielych oblakov, ktoré je vyššie ako z modrej oblohy," spresnil Chmelík.
Podobný efekt má odraz od snehovej pokrývky. Ďalším faktorom, podľa ktorého ľudia môžu zhodnotiť potrebu ochrany, je nadmorská výška. "S ňou UV žiarenie stúpa. Na Lomnickom štíte je ho viac, ako tu dole v Poprade," dodal Chmelík.
V lete je najlepšie medzi 9. a 15. hodinou sa pobytu na priamom slnku vyhnúť. Najbezpečnejším obdobím je zima. Vtedy, aj keď môže byť nízky stav ozónu, Slnko je nízko a jeho lúče oproti letu prechádzajú cez atmosféru tak šikmo, že ich dráha cez ozónovú vrstvu sa niekoľkonásobne predlžuje. Ozón má tak dostatok priestoru UV žiarenie pohltiť. Ten istý efekt kvôli šikmosti lúčov nastáva aj v lete ráno a podvečer.
UV index
Ľudia si pomaly zvykli na hlásenia meteorológov o stave ozónovej vrstvy, koľko je pod alebo nad dlhodobým priemerom. Užitočnejším údajom je informácia o UV žiarení prenikajúcom k zemskému povrchu, ktoré ovplyvňuje množstvo ozónu. Populárnym sa preto stáva slnečný UV index. Ide o jednoduchú číselnú škálu, ktorá číslami od 1 do 11+ vyjadruje hustotu toku intenzity slnečného ultrafialového žiarenia s účinkom na kožu. Pri hodnote 1 až 3 je intenzita nízka, od 4 do 6 stredná, 7 až 9 vysoká a nad 10 extrémna.
Počas minulého týždňa, keď sa stretli tropické slnečné dni s obdobím, keď je všeobecne UV žiarenie v roku najvyššie, index naberal hodnoty medzi 7 a 8. "Osmičku sme tento rok zatiaľ neprekročili. Tú u nás mierne prekročíme raz až šesťkrát ročne, niekedy ani raz," spresnil Chmelík.
toti
Dobrý a zlý kamarát
Ozón okrem užitočných vlastností môže pôsobiť aj negatívne. Záleží, kde sa nachádza. Vo veľkých výškach nám pomáha, na povrchu zeme už nie. Prízemný ozón, ktorého množstvo narastá vplyvom hustej premávky za slnečných letných dní najmä vo veľkých mestách, pôsobí na ľudí, zvieratá i rastliny silnými oxidačnými vlastnosťami. "Pre človeka je ozón toxický, preto sa mu treba vyhýbať," povedal primár oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny nemocnice v Poprade Anton Laincz.
toti
Anketa
Čo hovoria východniari?
Zaujímalo nás, či východniari pri predpovedi počasia sledujú aj čísla o aktuálnom stave ozónovej vrstvy a UV index. Tiež to, či a ako sa proti UV žiareniu chránia.
Tomáš Kolodzej, študent
1. Občas tie čísla sledujem, občas nie.
2. Krémy nekupujem, mám odolnú pokožku, ktorá hneď zhnedne.
Pavol Steiniger s neterou Viktóriou, archeológ
1. Sledujem, aj keď teraz už menej ako kedysi.
2. Slnečné okuliare, krémy mám stále po ruke.
Tomáš Grivalský, študent
1. Nevšímam si tieto údaje, naozaj nie.
2. Keď som dlho na silnom slnku, chránim sa krémom, aby som sa nespálil.
Petra Gašparová, mamička na materskej
1. Nemám čas sledovať tieto čísla.
2. Áno, chránime sa. Krém, okuliare.
Mária Heinrichová, ekonómka
1. Pravidelne, a podľa nich sa aj riadime.
2. Myslím, že je dôležité riadiť sa odporúčaniami odborníkov, ide o zdravie.
Tomáš Tišťan
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
