NEDECA. Tabuli sa obzvlášť potešila 79-ročná Nedečanka Žofia Bogačíková, ktorá ako 11-ročné dievča slávneho herca vozila v kočíku. "Michalovi rodičia ma o to požiadali, tak som pomohla. Michal ako syn učiteľa bol vnímaný ako panské dieťa, tak to bola česť," spomína Žofia. Neprezradila, či bol Michal v kočíku uplakané dieťa alebo tichší typ. "Bol ako každé dieťa, ťažko to takto povedať," dodala.
Žofia neskôr vďaka signálu slovenskej televízie trocha sledovala jeho hereckú kariéru. Na jedno predstavenie sa išla pozrieť aj do Košíc. Väčšina nedeckých krajanov si totiž Dočolomanských pamätá ako učiteľskú rodinu. V Nedeci počas vojny sa o hereckom pôsobení umelca veľa nevie. Nedeca bola vtedy časťou vtedajšieho slovenského štátu. Dnes je to hraničná dedinka nachádzajúca sa približne 4 kilometre od Spišskej Starej Vsi.
Rád je aj Ján Ševčík. Tabuľu chápe aj ako zlepšovanie podmienok Slovákov v Poľsku. "Keď som po vojne začal ako dieťa chodiť do školy, popoľštili mi priezvisko, nedalo sa inak. Na hrob si ale napíšem už slovenskú verziu," povedal.
Malé škriepky vyriešili
Poľská samospráva najskôr osadenie tabule nechcela povoliť pre spor, v akom jazyku bude. "Boli nejaké škriepky, ale všetko sa k spokojnosti vyriešilo. Je to aj symbol ďalšej spolupráce. Napríklad o týždeň máme spoločnú hasičskú súťaž so slovenskými dedinkami," povedal starosta Nedece Jan Nowak.
Tabuľa je nakoniec dvojjazyčná. Zhotovil ju krakovský umelec Józef Marek. Spolok Slovákov v Poľsku za ňu zaplatil vyše 2 250 eur. "Dočolomanský bol významný človek a má zmysel si takto pripomenúť, že sa narodil u nás," povedal tajomník spolku Slovákov Ľudomír Molitoris.
Dočolomanského manželka Marta pre zdravotné problémy nemohla osobne prísť, osadenie tabule však tak trochu vnímala ako darček, lebo sa tak udialo na deň jej narodenín.
Možno len začiatok
Podľa riaditeľky Slovenského inštitútu vo Varšave Heleny Jacošovej môže byť tabuľa začiatkom ďalších kultúrnych aktivít v Nedeci, ako festivalov poézie či divadelných stretnutí. Slovenský konzul v Krakove Marek Lisánský smerom do budúcnosti podčiarkol ďalšiu vec, ktorou Dočolomanský spája slovenskú a poľskú kultúru. "Okrem toho, že sa tu narodil, práve on preslávil skladby poľskej skladateľky Katarzyny Gärtnerovej z muzikálu Na skle maľované."
Tie sa od svojej premiéry v bratislavskom divadle v roku 1974 dočkali neuveriteľných 650 repríz, čo je vo svete divadla veru nezvyčajné.
Slováci v Poľsku
V roku 1920 Poľsko zvíťazilo v diplomatickom spore s Československom. Podpisom dohody v belgickom Spa mu pripadlo 12 spišských a 14 oravských dedín, ktoré predtým po stáročia patrili Uhorsku. Hoci obyvateľstvo obcí väčšinou hovorilo goralským nárečím, hlásilo sa k slovenskej národnosti. Podľa niektorých historikov až 90 percent ľudí mienilo hlasovať za zotrvanie v Československu v pripravovanom referende, ktoré sa nakoniec podpisom dohody neuskutočnilo. Slovákov po pripojení čakali v Poľsku ťažké časy. Poľsko ich neuznalo ako národnosť a zrušilo všetky slovenské školy. Dediny sa nakrátko k Slovensku pripojili počas slovenského štátu. Po vojne sa znova stali poľskými. Slovákov vtedy začali prenasledovať polopartizánske nacionalistické skupiny Ognia a vyhnali 6 000 z nich na Slovensko. Situácia sa zlepšila v roku 1947 podpísaním kultúrnej dohody, ktorá umožnila menšinové školstvo. Napriek tomu ľudí, ktorí hovoria po slovensky, v Poľsku ubúda. Najmä mladí už jazyk takmer neovládajú. Slovákov potešil Zákon o národnostných menšinách, ktoré Poľsko schválilo po vstupe do Európskej únie v roku 2005. "Vôbec je to takáto prvá norma takého rozsahu v Poľsku. Pocítili sme ju aj my," spresnil tajomník Spolku Slovákov v Poľsku Ľ. Molitoris. Počet Slovákov v Poľsku sa odhaduje na 10- až 20-tisíc. Pri poslednom sčítaní ľudu v roku 2002 sa však k slovenskej národnosti prihlásilo iba 2 000 ľudí.
toti
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
