Málokto však tieto myšlienky dokáže vyjadriť tak, ako ich skutočne cíti. Iba sedemnásťročná gymnazistka to dokáže už teraz bravúrne.
Michaela Vojčáková, študentka Gymnázia Terézie Vansovej pochádza z Novej Ľubovne. Kamaráti ju poznajú aj pod prezývkou "Mihelka". Svoju dušu otvára všetkým naokolo prostredníctvom fotografie.
Dovolenka jej zmenila život
Miška do svojich trinástich rokov bola ako každé iné dieťa. Venovala sa škole, kamarátom, zábave. Všetko sa ale zmenilo jednou dovolenkou v Taliansku. Miška na ňu nikdy nezabudne: „Bol tam ten najkrajší západ slnka. Traja profesionálni fotografi sa dohadovali, ako by ho mali správne odfotiť. Zaujalo ma to a ešte v ten istý večer som to chcela zachytiť foťákom aj ja," spomína si na situáciu, ktorá jej zmenila život. V ten deň nádejná umelkyňa pochopila, že objektív dokáže naozajstné zázraky. Odvtedy miluje pocit, keď môže stláčať spúšť fotoaparátu.
Fotoaparát za umývanie riadu
Začínajúca fotografka si hneď pozháňala program na úpravu snímok a pustila sa do svojej záľuby s obrovským odhodlaním. Chuť zachytiť najzaujímavejšie momenty sa stupňovala čoraz viac. „Najprv som fotila iba prírodu, neskôr už aj ľudí," hovorí Miška a spomína si na svoj prvý fotoaparát: „Kúpili mi ho rodičia. Bol to však iba obyčajný kompakt." Michaela túžila po lepšom a kvalitnejšom fotoaparáte a tak si začala zháňať brigády. Tými však veľa nezarobila. Bola nútená pritlačiť opäť na rodičov. Tentoraz si zvolila veľmi osvedčenú taktiku. „Pravidelne som umývala riad. Rodičia sa napokon zľutovali, trošku prispeli a kúpili mi profesionálny fotoaparát. Kariéra fotografky sa mohla začať," vykladá s úsmevom mladučká študentka, ktorá dnes fotí úplne všetko. Najväčšiu radosť má najmä vtedy, ak sa fotografia páči aj človekovi, ktorý je na nej zachytený.
Modelové situácie
Miška má na svojich snímkach prevažne ľudí, ktorých pozná a s ktorými trávi aj svoj voľný čas. Zachytáva ich životné príbehy a výrazy v rôznych situáciách. „Keď už robím portrétovú fotografiu, väčšinou je to v prírode. Mám ale aj takú skúsenosť, keď som fotila v škole. Bolo to naozaj zábavné," opisuje Mihelka prácu so svojimi modelmi. V zbierke má neskutočné množstvo fotiek, z ktorých asi tridsať považuje za tie najlepšie: „Nedá sa ale povedať, ktorá je číslo jeden, keďže každá skrýva určité čaro a evokuje vo mne rôzne spomienky," dodáva.
Súťaže a ocenenia
Miška fotografovanie nepovažuje len za svoju zábavu, ktorá jej vypĺňa všetok voľný čas. Chce sa tomu venovať v budúcnosti aj profesionálne a preto sa zúčastnila viacerých súťaží: „Najväčší úspech mi priniesla súťaž MŠ SR Škola cez objektív. Umiestnila som sa v nej na prvom mieste vo svojej kategórii," vyjadrila sa mladá umelkyňa na margo celoslovenskej súťaže. Okrem toho, že jej priniesla obrovský úspech, zažila aj ďalšie prekvapenie. „Cestu do Bratislavy. Bolo tam slávnostné odovzdávanie cien s ministrom školstva Jánom Mikolajom," dodáva študentka, ktorá je tiež úspešnou výherkyňou fotografickej súťaže časopisu Mladý vedec. „Bola som odmenená aj organizáciou AMOS," spomína na svoje triumfy Mihelka. V blízkej budúcnosti ju čaká ďalšia dôležitá súťaž Fotografia Academica 2010.
Budúcnosť a sny
Samozrejme, ako každý mladý človek plný snov a ideálov, aj Miška uvažuje nad svojou budúcnosťou: „Vysoká škola to je desivá vec, zvaná budúcnosť. Rozmýšľam nad umeleckou školou. Uvidím, ako sa napokon rozhodnem. No každopádne sa budem snažiť skĺbiť moje záujmy s budúcim zamestnaním," konštatuje Michaela, ktorej snom je zorganizovať výstavu, a to aj v Starej Ľubovni, kde má kopec kamarátov a známych. Zatiaľ ale nemala takú príležitosť. V lete však chystá jedno prekvapenie: „Bude to vernisáž mojej tvorby," dopĺňa Miška a prezrádza svoje posledné a zároveň najväčšie prianie. „Určite by som sa chcela stať vychytenou fotografkou. Nie slávnou, ale kvalitnou. Vyjadrovať chcem tým všetko to, čo sa skrýva v mojej duši."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
