Po Rožňave sa túlajú desiatky psov, ktoré buď nikomu nepatria, alebo ich majitelia neprihlásili, nedali ich zaočkovať a ohrozujú zdravie ľudí. Na Krátkej ulici nedávno jeden z takých psov pohrýzol ženu idúcu do obchodu. Ďalšieho odchytili v areáli gymnázia. Riešením by bol útulok. Mesto však naň nemá peniaze.
ROŽŇAVA. Tí, ktorí sa o problematiku túlavých psov zaujímajú, hovoria, že je len otázkou času, kedy sa obyvatelia pre neriešenie problému vzbúria.
Viac psov, ako ľudí?
"Keby ste sem prišli včas ráno alebo neskoro večer, to by ste videli, aké svorky tu behajú. Naraz aj 20 psov. Sú agresívne a útočné, nedajú sa ani odkopnúť. Ľudia sa boja okolo nich prejsť, lebo hneď hryzú," hovorí Eugen Boldi, stojac pri plote domu na Krátkej ulici. Ako hovorí, sám má doma čivavu, no tá na ulici nebola, odkedy ju má. "Tu vedľa vo dvore majú aj 7-8 psov, nie sú očkované a hocikedy vybehnú von z dvora."
Alžbeta a Ladislav Rézmüvesovci sa ponosujú na to, že s tým nikto nič nerobí. "Kedysi prišli policajti, pichli im injekciu a odniesli preč. Teraz nesmú nič. Je len otázkou času, kedy pohryzú niektoré z detí. Viackrát sme telefonovali policajtom, ale nič nezmôžu."
Ďalšia dievčina dopĺňa, že včera musela stáť na jednom mieste aj päť minút, kým sa okolo svorky odvážila prejsť.
"Veď tu je už viac psov, ako ľudí," horekuje jeden z obyvateľov severnej časti mesta. Je typická tým, že v nej žijú prevažne rómske rodiny. A kde sa tie psy berú? "Kotia sa," hovorí jeden z Rómov. "Žil tu jeden taký, čo ich aj jedol a nič mu nebolo. Ale už zomrel," utrúsi.
Z túlavých psov je biznis
Najnovšie sa stáva z problému túlavých psov biznis. Svoje vie o tom jedna z najznámejších záchrankýň zvierat v Rožňave Alexandra Kovtunová. Len nedávno jej deti priniesli šteňa, o ktoré sa nemal kto postarať. "Od Rómov ho za 4 eurá kúpilo jedno dieťa, prinieslo ho domov, ale rodičia mu psa zakázali a tak ho deti dovliekli ku mne."
Teraz má Alexandra doma dvoch svojich a dvoch psov určených na adopciu. Spočiatku samospráve nezištne ponúkla pomoc pri realizácii psieho útulku, ktorá priniesla výsledok v podobe spracovaného projektu. Už dávnejšie sa zaujímala o osudy túlavých či týraných zvierat. Umiestňovala ich do rodín, do útulkov, podávala inzeráty. Na vlastné náklady. Jej snaha však už presiahla všetky medze ľudskej trpezlivosti. Ľudia si na jej nezištnú pomoc totiž tak zvykli, že bárskedy mala doma aj 7 cudzích či nechcených psov. Telefóny jej neprestávajú zvoniť, vyvolávajú jej aj mestskí policajti, obyvatelia, ktorí nájdu chorého či zraneného psa. Ale kto a čo bude s tým zvieraťom robiť a kto to zaplatí, o to sa už nik potom nestará.
Starostlivosť hradí zo svojho
"Je viac ľudí, ktorí zachraňujú psov, len o mne vie asi širšie okolie, tak sa obracajú na mňa," hovorí Alexandra. Spolupracuje aj s mestskou políciou, ale kým nie je útulok, nemá ani ona žiadne právomoci. Žiadny odchyt robiť nemôže, lebo nemá kam psy umiestniť.
"Neviem, či si niekto myslí, že ja to vyriešim, zabezpečím umiestnenie do útulkov na Slovensku, do rodín, alebo že ja zabezpečím zdravotnú starostlivosť o psov za svoje peniaze. Tým sa problém nerieši. Veď len odčervenie a zaočkovanie jedného psa stojí 12 až 13 eur, nerátajúc ešte prípadné zranenia či choroby nájdeného psa. A nehovoriac o krmive v čase, kým sú psy u mňa doma," hovorí Alexandra, ktorá okrem svojho povolania robí aj inšpektorku Slobody zvierat.
Vlani, keď sa na ňu začali valiť žiadosti o pomoc, požiadala mesto o príspevok. Dali jej 66 eur, vraj viac z rozpočtu nezvýšilo. Tohto roku nedostala ani cent. Pritom mesto, či už v zastúpení jeho vedenia alebo mestskej polície, sa na ňu často obracia o pomoc.
Podala prst, zožrali jej ruku
Pravdou je, že Alexandra sa už cíti, akoby podala prst a zožrali jej ruku. "V prvom rade je nutné čo najskôr vybudovať útulok. Kým nie je, tak by som privítala, keby ľudia aspoň neboli ľahostajní. Zatelefonovať mi, že tam a tam je nejaké zviera, o ktoré sa nemá kto starať, je najjednoduchšie. Ale ponúknuť aj svoju pomoc, to sa vidí málokedy. Som znechutená z arogancie niektorých ľudí a z toho, ako vedia využívať cudziu snahu. Bola to moja záľuba, ale stáva sa z toho niečo iné."
Našťastie, nájdu sa aj takí, ktorí Alexandru občas zastavia, dajú jej peniaze na túlavých psov, na krmivo, na operáciu chorého zvieraťa. Potom také psy putovali od Alexandry k rodinám, ktoré zvieratá naozaj chcú a vedia sa o ne aj postarať.
O probléme hovorili aj poslanci
Dlhodobý problém chýbajúceho útulku, ktorý by bol jediným efektívnym riešením, opäť otvorili aj poslanci v diskusii na poslednom mestskom zastupiteľstve. Primátor Vladislav Laciak (Smer-SD) ich informoval: "Projekt je spracovaný, ale peniaze na jeho realizáciu mesto v súčasnosti nemá."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
