VYSOKÉ TATRY. Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Jaroslav Jaduš je presvedčený, že novú zonáciu Tatranského národného parku (TANAP) sa podarí prijať ešte súčasnej vláde.
"Chceme zonáciu prijať už teraz, aby sme konečne uzatvorili to dlhodobé obdobie stagnovania národného parku, aby sme zabránili ďalšej devastácii prírody, preto s pocitom veľkej zodpovednosti chceme, aby zonácia ešte pred voľbami uzrela svetlo sveta, aby sa dokázalo, že toto je jediná cesta ako zabezpečiť súlad požiadaviek potrieb rôznych záujmových skupín, ktoré pôsobia v národných parkoch," povedal pre TASR.
Pravdepodobné dokončenie novej zonácie Tatier do konca roka avizoval ešte v máji 2007 exminister Jaroslav Izák. Jeho nástupca Ján Chrbet v decembri 2008 priblížil, že by mohla byť hotová na jar 2009. Na rokovanie vlády ju nakoniec predloží asi až štvrtý šéf rezortu Jozef Medveď.
Kritiku považuje Jaduš za nekorektnú
Navrhované zmeny podľa Jaduša zabezpečia rozvoj obcí a cestovného ruchu, ale predovšetkým bude garantovať ochranu prírody. "Zonácia Tatier je predovšetkým o ochrane prírody a o vymedzení sfér záujmu jednotlivých skupín, ktoré sa pohybujú v TANAP-e, ale aj v ostatných parkoch."
Na margo kritických hlasov k návrhu poznamenal, že tie sú predovšetkým z radov mimovládnych organizácií. Útoky považuje za nekorektné, keďže ešte pred zonáciou sa dohodlo, že na rozvoj cestovného ruchu sa vyčlení priestor len v existujúcich strediskách.
"Hovoriť o tom, že zonácia má byť pre developérov a že z Tatier sa stane betónový raj, je veľký omyl a nekorektné tvrdenie, pretože práve zonáciou určíme, kde presne sa budú môcť rozvíjať investičné aktivity cestovného ruchu a kde za žiadnych okolností nie."
"Zonácia je istým ohraničeným pôsobnosti developérov. Pokladám ju za základ pre budúci rozvoj Tatier tak, aby sme neprišli o prírodné hodnoty a krásy národného parku," konštatoval Jaduš. Poznamenal, že v súčasnosti, keď chce niekto čokoľvek postaviť v najprísnejšie chránenom území, má dobré zázemie a návrh dobre zdôvodní, tak vie výnimku na stavbu získať. Doplnil, že vyčlenením vyše 50 percent územia do najprísnejšie chránených zón sa získava obrovský priestor na zabezpečenie druhovej a územnej ochrany v parku. V tejto súvislosti tiež pripomenul, že priestor sa musel vyčleniť aj pre ostatných.
Lesoochranári chystajú ďalšie protesty
Lesoochranári vyčítajú novej zonácii, že vyberá 8 800 hektárov z najprísnejšie chránených lesov TANAP-u a bude v nich možná ťažba dreva. Upozorňujú tiež, že neprebehla žiadna celospoločenská diskusia. Lesoochranárske zoskupenie Vlk pod hromadnú pripomienku k návrhu získalo vyše 11 000 podpisov, čo je najviac v histórii SR.
Zmenšenie rozlohy prísne chránených území v TANAP-e na úkor kľúčových biotopov kamzíka, svišťa, tetrova, vlka, rysa a medveďa nemá podľa lesoochranárov v Európe na území národných parkov obdobu. Tvrdia, že zo zonácie profitujú iba lesohospodári a podnikatelia v cestovnom ruchu. Usporiadali preto protest v hlavnom meste, pričom ďalšie by sa mali uskutočniť 23. až 24. apríla.
Vlastníci lesov chcú doriešiť možnosti náhrady
Návrh zonácie odmietajú aj neštátni vlastníci lesov, ktorí majú v rukách asi 55 percent pozemkov v TANAP-e. Dôvodom sú nedoriešené možnosti náhrady za obmedzenie obhospodarovania v chránených územiach. Ďalšie rokovania vlastníci pripúšťajú až po doriešení tejto otázky.
"Plne rešpektujem ich požiadavky, zdieľam názor, že štát poskytuje nedostatočné plnenie za majetkovú ujmu k prefinancovaniu ktorej ho zaväzuje zákon," reagoval Jaduš. Objasnil, že zonácia sa tých, ktorí s ňou nebudú súhlasiť, nedotkne.
Ministerstvo predstavilo nový zákon o ochrane prírody, ktorý túto problematiku riešil na jar 2008. Obmedzenie hospodárenia sa nemalo kompenzovať iba náhradou za obmedzenie, ale aj nájmom pozemkov, zmluvnou ochranou, výkupom alebo výmenou pozemkov. Vzhľadom na to, že k zákonu prišlo veľké množstvo pripomienok, však rezort materiál stiahol.
Botanici z akadémie vied požadujú prísnejšiu ochranu dolín a Belianskych Tatier
Proti návrhu zonácie Tatier sa postavil aj Botanický ústav Slovenskej akadémie vied. "Odborne je neobhájiteľné presúvanie jadrovej zóny A do najmenej prístupných a najmenej produktívnych častí územia TANAP-u. Žiadame preto zachovať doterajšiu rozlohu 5. stupňa ochrany v národných prírodných rezerváciách Javorová dolina, Bielovodská dolina, Belianske Tatry, Tichá a Kôprová dolina a zahrnúť ich do bezzásahovej zóny A," píše vo vyhlásení šéf ústavu Ivan Jarolímek.
Objasnil, že sa plne stotožňuje s názormi vedeckých a pedagogických pracovníkov Výskumného ústavu vysokohorskej biológie Žilinskej univerzity a podobne ako oni apeloval, aby sa zonácia vypracovala najmä na základe vedeckých podkladov a diskusií s vedeckými inštitúciami a odborníkmi a až v druhom rade s developérmi a podnikateľmi. Poznamenal, že k zonácii sa v minulosti vyjadrovali viaceré ústavy SAV či Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, ale ich poznatky sa do súčasného návrhu vôbec nepremietli.
Podnikatelia sa dožadujú rozšírenia zásahových zón
Ústupky v návrhu zonácie naopak žiadajú Tatranské lanové dráhy, ktoré v rámci medzirezortného pripomienkového konania vzniesli požiadavku, aby sa napríklad na zásahy do významných biotopov v rozvojovej zóne Cr nevyžadoval súhlas orgánu ochrany prírody podobne ako na výstavbu lesných ciest, cyklotrás, mototrás či lyžiarskych tratí. Veľká väčšina týchto činností podľa spoločnosti súvisí s rozvojom cestovného ruchu a je preto zarážajúce, že na ich uskutočňovanie bude potrebný v rozvojovej zóne spomínaný súhlas, čo popiera zmysel tejto zóny.
Poukázali, že väčšinu činností povoľuje stavebný úrad, ku ktorého povoleniam sa orgán ochrany prírody vyjadruje. Tatranské lanové dráhy tiež požiadali o rozšírenie zóny Cr v lokalite Hrebienok. V rozšírenej zóne Cr by tak bolo možné vybudovať novú lanovú dráhu spájajúcu Starý Smokovec s Hrebienkom, ako aj zjazdovú trať.
V rámci novej zonácie TANAP-u sa okrem vytvorenia štyroch zón (A, B, C, D) v závislosti od stupňa ochrany počíta aj s podzónou Cr, ktorá má umožniť rozvoj cestovného ruchu. Z celkovej výmery parku, vyše 74 000 hektárov, by táto oblasť mala predstavovať asi dve percentá rozlohy. Platiť tu má, rovnako ako v zóne C, ktorá má mať rozlohu okolo 27 percent územia, tretí stupeň ochrany. Najväčšou bude zóna A (vyše 54 percent) s piatym stupňom ochrany, ktorá má chrániť najcennejšie oblasti Tatier. O stupeň nižšia ochrana sa navrhuje pre zónu B. Tá má zaberať vyše 15,5 percenta územia parku. Do poslednej D zóny s druhým stupňom ochrany bude pravdepodobne patriť vyše jedno percento územia.
Legislatívny rámec pre zonáciu dala novela zákona o ochrane prírody z roku 2007. Skupina koaličných poslancov vtedy cez pozmeňovací návrh v spoločnej správe presadila nové pravidlá pre vytvorenie zonácie. Opozícia kritizovala, že táto závažná zmena neprešla verejnou diskusiou, ani pripomienkovým konaním vo vláde. Podľa platnej legislatívy bola doteraz zonácia schválená iba v jednom národnom parku, a to v Pieninskom národnom parku a chránenej krajinnej oblasti Horná Orava.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
