Tunajší múzejníci sa pustili do jeho výskumov a začali skladať projekty na jeho záchranu. Politici postupne našli prostriedky na jeho zachovanie. Všetko nasvedčuje tomu, že historická stavba by mohla byť verejnosti pri rozbehnutých prácach sprístupnená do dvoch rokov.
STARÁ ĽUBOVŇA. Palác, ktorý je súčasťou najnavštevovanejšej kultúrnej pamiatky v Prešovskom kraji je turistom i Staroľubovňanom pomerne málo známy. Z bezpečnostných dôvodov sa totiž nachádza mimo obhliadkovej trasy. V rámci jeho obnovy tu bude preinvestovaných takmer 1,7 milióna eur. Naposledy do tejto sumy prispela slovenská vláda pri svojom výjazdovom rokovaní v Starej Ľubovni.
Ruiny paláca sa prebúdzajú až v súčasnosti
Renesančný palác sa do stavu ruiny dostal ešte okolo roku 1750. Odvtedy ho opravovali iba útržkovite, tak, aby úplne nepadol. „Ani Mária Terézia, ani poslední súkromní majitelia Raiszovci, či Zámoyskí sa jeho obnove a statike nevenovali," upresnil Dalibor Mikulík, správca hradu. Prvá veľká investícia prišla až pred dvoma rokmi, keď Prešovský samosprávny kraj ako zriaďovateľ tu zainvestoval necelých 700-tisíc eur. Ďalších päťstotisíc eur dala vláda na novembrovom rokovaní v Poprade. Rovnakú sumu vláda pridelila aj pred niekoľkými dňami, keď prišla zasadať do Starej Ľubovne. „Faktom je, že žiadna doterajšia vláda neriešila problém tejto národnej kultúrnej pamiatky. Ako múzejníci sa tomu môžeme iba tešiť," poznamenal D. Mikulík z Ľubovnianskeho múzea.
Stavbu chcú pripodobniť minulosti
Palác je postavený na skalnom brale, jeho oprava je preto z viacerých pohľadov náročná. „Je to pre nás priorita, zachrániť ho. V kraji je to najnavštevovanejšia pamiatka, na Slovensku patrí medzi päticu najlepších," povedal D. Mikulík. Palác chcú postupne sprístupniť verejnosti a v jeho priestoroch vytvoriť miesto napríklad pre koncerty, stredovekú kuchyňu, či expozíciu stredovekého pivovaru. „Chceme mu vrátiť autenticitu," dodal kastelán.
Verejnosť túto stavbu zatiaľ nepozná
Palác nie je pre verejnosť prístupný. Návštevníci tak zatiaľ nemôžu vidieť podstatnú časť ľubovnianskej pevnosti. To všetko by sa však v najbližších rokoch malo zmeniť. Obnovený palác plánujú sprístupniť najneskôr v roku 2012. „V rámci prvej etapy opravy paláca sa zabezpečovala najmä jeho statika. Obnovili sa tiež tri klenby a tiež sa pripravila koruna na osadenie strechy," priblížil D. Mikulík. Práce v súčasnosti prebiehajú v interiéri paláca. Už tento mesiac sa na hrade pustia do budovania v rámci ďalších etáp. „Ich súčasťou bude domurovanie južnej fasády objektu, elektroinštalácia a tiež zastrešenie," dodal správca.
Pre zaujímavosť, v minulom roku navštívilo hrad a susedný skanzen stotisíc turistov. Z návštevníkov hradu tvorili Slováci 47 percent, len o niečo menej Poliaci (43 percent). Prichádzajúci turisti získali o hrade informácie od známych či priateľov, 25 percent z internetu. Pamiatky Ľubovnianskeho múzea si prišlo až 75 percent turistov pozrieť vôbec po prvýkrát.
Fakty
Archeologické a architektonické nálezy počas stavebných prác:
Pri rekonštrukčných prácach na renesančnom paláci bola nájdená strieborná minca (denár) z čias vlády uhorského kráľa Mateja Korvína (1485 – 1490). Na prednej strane mince je polený štít s brvnami a dvojkrížom, na zadnej strane je dvojkríž. Po obvode je na jednej strane „Monetha Mathie (minca Mateja) a na ďalšej strane „Regis Hungary" (Uhorské kráľovstvo). Minca bola nájdená v auguste 2009 majstrom murárom Štefanom Kožiakom pri zemných prácach v objekte stredovekej kuchyne renesančného paláca.
Minca je ojedinelým nálezom v útrobách hradu Ľubovňa. Za posledné desaťročia neboli v areáli hradu nájdené žiadne mince ani iné platidlá. Zaujímavosťou je, že uhorská minca je z čias, keď Ľubovnianske panstvo bolo súčasťou takzvaného Spišského zálohu (1412 – 1772) s centrom správy na hrade Ľubovňa. Počas stavebných prác boli tiež nájdené črepiny keramiky, kovové náradie a čiastočne boli odkryté základy pece v priestoroch stredovekej kuchyne.
zdroj: Ľubovnianske múzeum
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
