BRATISLAVA. Testovali sa na rušni elektrodynamické brzdy? Prečo musel vyjsť z depa na koľaj, na ktorej stál osobný vlak? A prečo neubrzdil?
Kým beží vyšetrovanie, zainteresovaní odmietajú na tieto otázky odpovedať. Aspoň na jednu však odpovedala polícia.
Vlakové nehody 23. august 1911 pri Spišskej Sobote narazil rýchlik do osobného vlaku. Počet obetí: 6 5. august 1947 pre chybu posádky sa pri Sekuliach vykoľajil rýchlik z Bratislavy do Prahy. Počet obetí: 19 25. máj 1950 na stanici vo Varíne pri Žiline sa zrazili dva vlaky. Počet obetí: 11 22. júl 1951 pred Tatranskou Lomnicou sa zrazili dva osobné vlaky. Počet obetí: 19 2. november 1987 zrážka vlaku s nákladným autom na prejazde medzi Komárnom a Zlatnou na Ostrove. Počet obetí: 9 21. február 2009 osobný vlak a autobus sa zrazili pri Polomke. Počet obetí: 12 ČTK
Spišskonovoveský vyšetrovateľ včera začal trestné stíhanie pre zločin všeobecného ohrozenia. „Rušeň z dosiaľ nezistených príčin počas skúšok elektrodynamickej brzdy narazil do posledného vozňa odstavenej súpravy osobného vlaku,“ povedala pre tlačové agentúry zástupkyňa hovorkyne krajského policajného riaditeľstva v Košiciach Jana Mésarová.
Polícia tak potvrdila dohady, že rušeň vyšiel asi z 500 metrov vzdialeného depa, aby skúšal brzdy. Preto v ňom boli aj traja zamestnanci Elektrotechnického výskumného a projektového ústavu z Novej Dubnice, ktorý ich vyvinul. „Prebiehal štandardný test overovania bŕzd,“ povedal v TA3 Matej Augustín, riaditeľ Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia.
Jeho hovorkyňa Margaréta Grecová vo štvrtok ani piatok nedvíhala telefón. Spoločnosť len vyjadrila sústrasť príbuzným obetí.
Bežný štandard Stanislav Jurikovič, hovorca ministra dopravy, povedal, že ešte nevie o tom, že sa skúšali brzdy. Ale aj keby to tak bolo, „ide o technickú súčasť vozidla, ktorá sa musí v prevádzke vyskúšať“.
Spôsob, akým bol rušeň vypravený z depa a vchádzal do stanice, bol podľa neho bežným štandardom. „Až vyšetrovanie ukáže, či niekto urobil chybu pri obsluhe rušňa, alebo inak ohrozil bezpečnosť.“
Polícia má skrinku Medzi železničiarmi sa spomína ako dôvod nehody porucha rušňa. Namiesto brzdenia mohol naberať na rýchlosti a klasické brzdenie ho už nedokázalo zastaviť. Polícia si už vzala čiernu skrinku, ktorá by mala odhaliť jeho rýchlosť, aj spôsob brzdenia. Bežné brzdy mal zrejme v poriadku, keďže ich po štvrtkovom výjazde z depa minimálne dvakrát použil. Vyžadoval si to manéver, ktorým sa rušeň dostal z depa na osudnú koľaj.
Rušňovodič: Nemuseli zomrieť, je to záhada
Dlhoročný rušňovodič STANISLAV poznal obete nešťastia. Železničiarske predpisy mu nedovoľujú hovoriť pod celým menom.
Posúva sa rušeň bežne po obsadenej koľaji?
Je to normálna prax. Je to potrebné napríklad vtedy, keď sa z koľaje ide do depa.
Akou rýchlosťou môže ísť?
Maximálna rýchlosť smerom dopredu je 40 kilometrov za hodinu, ale málokto ide ňou. Vzdialenosť, na ktorú sa posunuje, nie je taká dlhá, aby musel ísť rýchlo.
Hovorí sa, že sa testovali elektrodynamické brzdy. Ako takéto brzdy fungujú?
Zapínajú sa pri rýchlosti 37 kilometrov za hodinu. Keď mašinka začne brzdiť, vypnú sa a automaticky sa prejde na brzdenie vzduchom.
Čo mohlo viesť k tomu, že rušeň nedokázal zabrzdiť?
Ťažko súdiť. Neviem, možno sledovali prístroje.
Aké informácie obsahuje čierna skrinka?
Rýchlosť, spôsob brzdenia, akým tlakom sa brzdilo, koľko rušeň prešiel za čas, ktorý brzdil.
Čo mohli ľudia v rušni urobiť pred nárazom?
Dostať sa do strojovne. Rušeň je urobený tak, že sa vypne hlavný vypínač, takže by nemalo dôjsť k úrazu elektrickým prúdom. Určite o tom vedeli. To je najväčšia záhada, prečo sa nepokúsili dostať dnu. Maximálne by boli ľahko zranení, alebo by sa im nič nestalo.
Jozef Čavojec
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
