POPRAD. Jarné topenie snehu by nemalo spôsobiť problémy na drobných vodných tokoch v Tatranskom národnom parku. Štátne lesy TANAP, ako správca takmer 1 200 km drobných vodných tokov v tomto chránenom území, vyčistili ich korytá v dĺžke presahujúcej 82 km ešte v minulom roku. Súčasťou minuloročných protipovodňových prác bola aj výstavba nových protipovodňových zariadení v podobe tzv. izbíc.
Nové protipovodňové zariadenia pribudli najmä na tokoch v Tatranskej Javorine, na Podspádoch, v Červenom Kláštore a v Habovke na Orave, ktoré v júli 2008 poškodila povodeň. Škody spôsobené povodňami na majetku štátu presiahli vtedy sumu 470 000 eur. Poškodené boli najmä lesné cesty, brehy korýt, turistické chodníky, mosty a zvážnice.
V 5. stupni ochrany prírody starostlivosť o vodné toky obmedzuje zákon o ochrane prírody a krajiny. To je dôvod, prečo sa v ich korytách nezriedka nachádzajú vývraty či zlomy stromov a konáre, ktoré, v prípade prívalových zrážok, môžu byť prekážkou v plynulom odtoku vody. „Riziko vzniku povodní a následných škôd je hlavne na mohutnejších tokoch v blízkosti ciest, mostov, horárni a v blízkosti obcí. Takto ohrozené oblasti sú v súčasnosti najmä v Tichej a Kôprovej doline na Podbanskom.
„Po vetrovej kalamite z roku 2004 a následných vetrových a hmyzových kalamitách či po páde lavín je tak čiastočne zavalené koryto Kôprovského potoka, Tichého potoka, Krížneho potoka a potoka Hlinná,“ uviedol Pavol Pitoňák z odboru prác celospoločenského významu Štátnych lesov TANAP. Škody na štátnom majetku, ktoré len v tejto oblasti spôsobila voda v rokoch 2006 a 2008, dosiahli takmer 10 000 eur.
Celé územie Tatranského národného parku, v ktorom Štátne lesy TANAP-u spravujú vodné toky, je aj zdrojom pitnej vody pre priľahlé obce a mestá. Lesníci preto každoročne na týchto tokoch kontrolujú aj ochranné pásma vodných zdrojov. „Doteraz neboli zaznamenané negatívne vplyvy na kvalitu povrchových vôd v miestach odberu,“ povedal Pavol Pitoňák.
Súčasťou starostlivosti lesníkov o vodné toky v národnom parku je aj ich každoročné zarybňovanie. Pri zarybňovaní využívajú lesníci násady z vlastného odchovu zo Strediska genofondu rýb vo Východnej. Ročne vypustia lesníci do vodných tokov na území Tatranského národného parku a Pieninského národného parku približne 85 000 kusov pstruha potočného a 5 000 kusov lipňa tymianového.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
