POPRAD.
Na poste trénera síce pôsobíte len krátky čas, no doterajší koučing pri mužstve vám pravdepodobne už niečo prezradil.
Ktoré dôležité faktory budú musieť hráči v blízkej budúcnosti spĺňať k tomu, aby sa dokázali futbalovo presadiť?
“Posledných šesť rokov som ako futbalový tréner nepôsobil, hoci som mal viacero ponúk na trénerskú činnosť. Pracovné zaťaženie a štúdium mi jednoducho neumožňovali venovať sa takejto časovo i emocionálne náročnej činnosti. Terajšie dva týždne práce s mužstvom ukázali, že kolektív má svoje silné a slabšie stránky. Najviac práce bude vyžadovať skvalitnenie vzájomnej súčinnosti hráčov a organizácie hry v defenzíve a ofenzíve.”
Ako sa podľa vás zmenila súčasná hra od momentu, keď ste s trénerskou kariérou začali?
“S trénerskou kariérou som začal v roku 1993 s popradským dorastom (mimochodom, z tohto mužstva vyšlo viacero výborných hráčov, ktorí sa dobre uplatnili medzi dospelými v celoštátnych súťažiach - Halahija v extralige, Čečot, Pazúr a Peter Chmura v I. lige, II. ligu dlho a dobre hrali Tkáč, Frank, Ján Chmura, Šimšaj, Michlík, Dudáš. Vyšiel z neho i jeden z najlepších slovenských rozhodcov Pavol Chmura). Vtedy sa produkoval systém hry 4-3-3 alebo 4-4-2, oba s liberom. V defenzíve sa hrala osobná alebo kombinovaná obrana, v ofenzíve sa využívala hra krídelných útočníkov. Dnešné defenzívne systémy preferujú hru v líniách a bráni sa zónovo, v ofenzíve sa často hrá iba s jedným hrotovým útočníkom dopĺňaným stredovými hráčmi. Výrazne sa zmenila hra brankára, ktorý v dnešnom futbale musí byť aj dobrým hráčom a organizátorom defenzívy.”
Čo osobne očakávate od blížiacej sa jarnej časti súťaže s vaším kolektívom?
“Veľmi by som si prial úspešný domáci štart, ktorý by mal zabezpečiť dostatočný odstup od zostupových miest. To by umožnilo pokoj na prácu s mužstvom, vyúsťujúcu do kultivovaného kombinačného futbalu, ktorý prinesie body i potešenie náročným popradským divákom.”
Keďže popradský futbal dôverne veľmi dobre poznáte, ste presvedčený v jeho napredovanie v tomto klube?
“Na rozdiel od minulosti som tentoraz akceptoval ponuku trénovať toto družstvo práve preto, že dôverujem ľuďom, ktorí popradský futbal teraz riadia. Som presvedčený, že dokážu konečne stabilizovať klub a vytvoriť normálne podmienky pre futbalovú prácu.”
V čom je podľa vás podstata budovania úspešného tímu, ktorý by dokázal splniť ciele, ktoré si predsavzal?
“Úspešný tím sa môže sformovať iba v stabilnom, finančne zabezpečenom klube riadenom rozhľadenými a vo futbale zorientovanými ľuďmi so zázemím v meste i podnikateľskom prostredí. Konkrétne v Poprade je podmienkou pre existenciu dobrého tímu vybudovanie ihriska s umelým trávnikom. Ak sa to nepodarí, bude futbal v Poprade, ale i v regióne o krátky čas neschopný konkurovať mestám (a mestečkám), ktoré ho majú. Pre ilustráciu, umelých ihrísk oficiálnych rozmerov je na Slovensku už 50.”
V osobnej kariére ste boli defenzívnym hráčom. Ovplyvnilo to akosi vašu trénerskú filozofiu?
“Bol som síce defenzívnym hráčom, ale vždy aj s ofenzívnymi úlohami, takže hru vnímam, dúfam, vyvážene. V žiadnej kolektívnej loptovej hre však nemá šancu na úspech družstvo, ktoré nemá kvalitnú defenzívu. V našom mužstve na nej začal pracovať už tréner Koch, ktorý družstvo dva týždne viedol. Zhodli sme sa na jej podobe, čiže nadväzujem na jeho prácu. Prepracovať by som chcel útočnú fázu, dať jej jednoduchšiu a dynamickejšiu podobu, nakoľko sa to však podarí, to ešte neviem posúdiť. Tým, že sme absolútne závislí od klimatických podmienok a z nich vyplývajúceho stavu ihrísk, sme nútení pripravovať nielen optimálne tréningy, ale aj ich druhý variant, prispôsobený počasiu a terénom. Musím povedať, že je to pre trénera frustrujúce, v mojej situácii o to viac, že od nástupu do prvého majstrovského zápasu mám k dispozícii 14 tréningov a 5 prípravných zápasov. Povzbudením však pre mňa je prístup hráčov, ktorí nefrflú, nesťažujú sa a tvrdo pracujú za všetkých okolností.”
S vaším asistentom Jurajom Kšenzakovičom ste spoločne dlho hrávali a boli úspešní práve pod Tatrami a hlavne v klube, v ktorom teraz po dlhšom čase koučujete. Ako by ste zároveň opísali aj existenciu tohto klubu od doby, keď ste v ňom skončili s aktívnou hráčskou kariérou?
“Najstručnejšou charakteristikou je sínusoida. Dobré obdobia striedali zlé a niekoľkokrát stál klub pred hrozbou zániku. Najlepšie obdobie prežíval pod krídlami Vagónky počas manažovania Petráša v deväťdesiatych rokoch. Mužstvo zložené zo skúsených exligistov najmä z Prešova, v kombinácii s najlepšími domácimi odchovancami a hráčmi z okolia vtedy hralo druhú najvyššiu súťaž v štáte a hralo ju dobre. V kontraste s tým bol rok, v ktorom sa starí páni rozhodli dohrať jarnú časť na vlastné náklady (s finančnou pomocou spoločného priateľa - Lumtzera) a s piatimi hráčmi, čo v klube zostali, aby futbal v meste nemusel začínať v tretej triede. Odmenou nám bolo, že sme sa zachránili a udržali nielen futbal, ale i najvyššiu krajskú súťaž. Napriek všetkému zlému, čo tento klub zažil, verím, že už bude lepšie. Zárukou je podpora mestských orgánov aj niektorých podnikateľských subjektov. Ak sa podarí rozšíriť zázemie klubu ďalšími ľuďmi, ktorí môžu a chcú pomôcť, tak by sa mali vytvoriť podmienky pre napredovanie futbalu v meste. Vedenie klubu i my tréneri chceme mužstvo budovať na talentovaných odchovancoch a citlivo ho dopĺňať vhodnými hráčmi z regiónu tak, aby prinášalo fanúšikom futbalu v Poprade radosť.”
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
