Jediná objavená originálna minca slúžila pravdepodobne ako vzor. Falzifikátori kopírovali tzv. parvy, poldenáre Žigmunda Luxemburského z prelomu 14. a 15. storočia. Utajená jaskyňa sa nachádza v kopcoch v neprístupnom teréne. Ak bol peňazokazec odhalený, za svoju činnosť najčastejšie dostal trest smrti, v "lepšom" prípade mu naliali žeravý cín do hrdla.
SPIŠ. Jaskyňa, v ktorej sa dielňa nachádzala, patrí k dávno známym jaskyniam, ktoré objavila ešte niekdajšia skupina jaskyniarov zo Sloviniek. Roky dozadu tu našli niekoľko črepov z hrncov zo 14. storočia. Až nedávny projekt Mariána Sojáka z Archeologického ústavu v Nitre, pracovisko Spišská Nová Ves, odštartoval systematickejší výskum. S výskumom začali vlani v auguste a skončili na sklonku roka. Archeológovia sa ešte v tomto roku do jaskyne chystajú, keď opadnú mrazy.
Kvalitná razba
Jaskyňa sa nachádza v najvyššom piatom stupni ochrany. Samotnému výskumu teda predchádzali rôzne povolenia. "Hneď pri prvej sonde sme našli medené pliešky. Zo skúseností sme vedeli, že ide o peňazokazeckú tajnú dielňu, čo nás potešilo," uviedol M. Soják.
V jaskyni objavili množstvo medeného odpadu súvisiaceho s výrobou mincí, medené pliešky, plechy s negatívmi. Parvus alebo poldenár má na averze rovnoramenný kríž s rozštiepenými koncami, medzi ramenami sú kráľovské koruny, na reverze uhorský erb. Tieto mince sa razili v rokoch 1386 - 1428.
"Falzifikátori vôbec nepoužívali striebro na postriebrenie mincí. Väčšinou to bolo olovo alebo cín. Na niektorých síce vidieť zvyšky striebristého kovu, ten sa však šúchaním medzi prstami stratil. Napriek tomu razba mincí bola veľmi kvalitná, a keď sa dali do obehu, bol problém rozoznať ich od originálu," uviedol M. Soják.
Obdobie falšovateľov
Peňazokazci pracovali v prísne utajenom prostredí. Preto vyhľadávali priestory jaskýň či miesta za hradbami. Podľa slov M. Sojáka najviac sa falšovalo za čias husitov a bratríkov v 50. rokoch 15. storočia. Peňazokazectvo tak ako dnes bolo trestané, hoci naši predkovia používali drastickejšie spôsoby.
"Vo väčšine prípadov sa to končilo smrťou alebo sťatím končatiny aj naliatím žeravého cínu do hrdla. Niektorým vypichli oči alebo ich utopili," prezradil "zaujímavé" spôsoby trestov M. Soják.
Peňazokazci boli buď obyčajní ľudia, ktorí mali kontakty na zručných majstrov, a tým za to dobre zaplatili, alebo to boli samotní kováči, kovotepci, kovolejári. Išlo poväčšine o ľudí z blízkej dediny, aby sa do jaskyne mohli skoro dostať. Aby ich činnosť bola utajená, robili ju sezónne. Nie v zime, aby ich stopy v snehu neprezradili.
Bohaté nálezisko
V jaskyni na ploche asi 40 metrov štvorcových sa zhruba v strede nachádzal centrálny kameň. Ten slúžil ako pracovný stôl, na ktorý si položili nákovu. V blízkosti bolo ohnisko, ktoré slúžilo pri výrobe mincí, aj ako svetlo či zdroj tepla.
Objem nálezov výskumníkov prekvapil. Okrem numizmatických to boli zvyšky zvieracích kostí, ktoré po identifikovaní odhalia jedálniček tohto obdobia. Ďalej tu boli objavené zvyšky keramiky, hrncov, rôznych nádob ako napr. krásny gotický pohár. Ďalej to boli zvyšky dlát, priebojníkov na mince, drevené uhlíky a iné.
Nákova či razidlo sa nenašlo. Dobre si ho ukrývali, aby oň neprišli.
Peňazokazecké dielne
Doterajší výskum odhalil niekoľko peňazokazeckých dielní. V obci Chválová v Gemeri sa našli falošné mince z čias Mateja Korvína. Na Spiši v Spišskej Teplici jaskyňa Suchá diera, v kláštornej jaskyni blízko Kláštoriska v Slovenskom raji, dielňa neďaleko Poráča a v katastri Letanoviec. Tam sa falšovali veľmi vzácne denáre typu redwitz. Ďalej je to dielňa v obci Háj na východe Slovenska pri Turni nad Bodvou. Potom sú to dielne už z prostredia hradov z 15., 16. i 17. storočia. Aktuálny výskum na Spiši prebiehal v spolupráci so Správou slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši a Správou Národného parku Slovenský raj.
šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
