Prihraničné tatranské dedinky zastihla katastrofa. Poľskí turisti, od ktorých roky významne záviselo ich živobytie, tento rok vôbec neprišli. Len o pár kilometrov ďalej na poľských zjazdovkách je však rušno. Poliaci tvrdia, že krízu nemajú. Čo spôsobuje tento rozdiel?
ŽDIAR/TATRANSKÁ JAVORINA/POĽSKO. Kým strediská v strede Vysokých Tatier hovoria, že s návštevnosťou zjazdoviek sú ako-tak spokojné, na prihraničné dedinky padá smútok. Ždiar, Tatranská Javorina či Podspády žili roky z predaja služieb poľským turistom.
Totálny obrat
"Kým v dobrých rokoch až 90 percent našich turistov bolo Poliakov, dnes je to presne naopak. Teraz v dedine nenatrafíte takmer na žiadne poľské auto," hovorí starosta Ždiaru Pavol Bekeš (nezávislý).
Do obce prišlo viac Čechov, Rusov a Rumunov, výpadok dominantnej poľskej klientely však nenahradili. Prázdne sú svahy, penzióny, reštaurácie aj bary. Ešte viac je postihnutá Tatranská Javorina. Tam problémy prehĺbili ťažkosti s umelým snehom.
Zaútočili cenami, nepomohlo
Všetko sa začalo minulú zimu, keď zavedenie eura a prudké zmeny kurzu zlotého náhle zdraželi naše služby o 20 až 30 percent. Dnes po ustálení kurzov v našom prihraničí na poľské ceny zaútočili cenovými zľavami. Celodenný lyžiarsky pas napríklad v Ždiari stojí 10 eur.
"Išli sme na hranicu nákladov. I tak to nepomohlo, lebo povesť, že je u nás draho, v Poľsku ostala zafixovaná," hovorí riaditeľ lyžiarskeho strediska Strednica Marián Bekeš.
Marián Bekeš. Povesti drahoty z minulého roku sa zbavuje ťažko. Ždiarania znížili ceny na minimum, Poliakov i tak neprilákali.
Foto: Tomáš Tišťan
"Niekdy stačia len dve negatívne reportáže v poľskej televízii a nepravdivá infomácia o vysokých cenách sa rozšíri," dodáva starosta Bekeš.
Poliaci: Kríza neprišla
Plné poľské zjazdovky potvrdzuje majiteľ strediska Nosal v Zakopanom Marián Strama. "Lyžiarov máme toľko, čo minulé roky. Krízu sme nepocítili."
Strama však slovenských kolegov povzbudzuje: "Ako dve strany Tatier nie sme v žiadnom prípade konkurencia, práve naopak. Spolu dokážeme viac. Kríza je z istej časti len pocit v hlave."
Poliaci sa netaja obdivom prírodných krás v slovenskej časti Tatier. Ich blízkosť zatraktívňuje aj ich destináciu.
Pestrosť láka
Podľa Stramu na spoluprácu stačí prekonať len určité predsudky. "Keď som spúšťal autobusovú linku Poprad - Zakopane, mnohí mi tu nadávali, že im budem na Slovensko odnášať zákazníkov. Dnes sa tešia z ľudí, ktorí prichádzajú."
Strama pridáva ďalšiu skúsenosť. "Keď sa u nás začali stavať nové zjazdovky, majitelia starých sa báli o svoje zisky. Zistilo sa ale, že pestrosť a rôznorodosť ponuky práve naopak zvýšila návštevnosť všetkým. To isté platí pre poľské a slovenské Tatry."
Majiteľ lyžiarskeho komplexu Marián Strama si krízu na poľských svahoch zatiaľ nevšimol.
Foto: Tomáš Tišťan
Bekeš: Len aktivita
Strama by privítal na slovenskej strane možno viac podnikateľskej iniciatívy. "Keď som pýtal jeden aquapark o pomoc so zastávkou pre autobus, šlo to pomaly. Je pravda, že na cestujúcich zarábam ja. Ale aj oni, lebo tí prídu do ich bazénov."
Riaditeľ Strednice M. Bekeš hovorí, že v Ždiari sa budú musieť výraznejšie preorientovať na turistov z iných krajín. Starosta P. Bekeš zase vidí prioritu v návrate Poliakov. "Tento susedný trh s 40 miliónmi ľudí nemôžeme ignorovať. Pomôže len dôrazné nasadenie množstva aktivít, ktoré umožnia Poliakom dozvedieť sa, že u nás je znova lacno. Ak to zistia, vrátia sa."
Asia Majlert. Lyžiarska inštruktorka zo Zakopaného obľubuje i svahy na slovenskej strane. Kvôli práci ale teraz na ne má čas.
Foto: Tomáš Tišťan
Analýzy
Prečo Poliaci nemajú krízu
Tatranská agentúra rozvoja v Zakopanom nám poskytla svoju analýzu, prečo podľa nich tamojší turistický biznis kríza túto zimu nepostihla.
Euro a oslabený zlotý. Oslabenie zlotého v čase krízy pomohlo poľskej ekonomike. Slovensko prijatím eura v danej historickej chvíli tento nástroj stratilo.
Uzavretejší trh. Najmä pre veľký trh, ktorý nie je tak závislý od vývozu, Poľsko ako jediný štát EÚ v roku 2009 nezaznamenal pokles HDP. Z toho ťaží turistický biznis, ľudia môžu ísť na dovolenky.
Investície. Pre svoj stav je poľská ekonomika oveľa menej závislá od zahraničných peňazí, ktoré v čase krízy z krajín odchádzajú. Aj preto teraz môžu vo veľkom v poľských Tatrách investovať. Majú kapitál.
Fakty
Investície do kvality
"Poliaci teraz vo veľkom investujú. Bojím sa, že tým získajú ďalší náskok, ktorý budeme mať problém dobiehať," hovorí riaditeľ ždiarskej Strednicie P. Bekeš.
Podnikatelia v prihraničných tatranských dedinkách majú pre krízu problém splácať úvery na investície z minulosti. Okolo Zakopaného uvažujú postaviť nové zjazdovky na Kościelisku, Olcze, či Góbałowke. Spolu by mohlo ísť o približne 6 kilometrov nových tratí. "Nejde však o takéto rozširovanie kvantity, tu už pomaly dosahujeme optimum. Snažíme sa investovať najmä do kvality, čo podľa nás prinesie ovocie," spresňuje riaditeľ Tatranskej agentúry rozvoja Krzysztof Król-Łęgowski.
Postreh
Lyžiari chcú dobre vyzerať
Dobre lyžovať, ale aj na lyžiach dobre vyzerať, to je snahou a cieľom viacerých milovníkov zimných športov na slovenských svahoch. Stále viac lyžiarov neváha investovať stovky eur do športového zimného oblečenia. Na kopcoch tak možno vidieť pestrofarebné značkové kombinézy zladené s farbou lyží, či nápadité čiapky s čertovskými rohmi či farebnými parochňami. Potvrdili to zástupcovia viacerých lyžiarskych stredísk.
"Lyžiari chodia veľmi pekne oblečení. Záleží im na tom, ako vyzerajú a chcú sa na svahoch ukázať," zhodnotila marketingová manažérka spoločnosti Park Snow Lenka Maťašovská. Spoločnosť prevádzkuje zjazdovky pri Štrbskom Plese, na Donovaloch a Veľkej Rači. Najväčším hitom sezóny sú vraj čiapky s rôznofarebnými vlasmi, klobúky či pokrývky hlavy pripomínajúce sobie rohy, mačky alebo psov.
O módu na svahoch dbajú vraj tradične viac ženy než muži. Sledovanie módnych trendov medzi lyžiarmi potvrdila aj Katarína Šarafinová, ktorá je hovorkyňou stredísk Jasná - Nízke Tatry a Vysoké Tatry - Tatranská Lomnica. "Ženy ladia oblečenie do jednej farby s tým, že jedna farba je výraznejšia a druhá je doplnková. Sledujú trendy aj značky," poznamenala. Výnimkou nie sú ani pekne nalíčené ženy, dodala.
Obe zástupkyne zimných stredísk sa zhodli, že nežnejšie pohlavie sa snaží do snehu vyštafírovať aj svoje ratolesti.
V "kakofónii" farieb vraj najviac vynikajú freestyloví lyžiari a snoubordisti. "Nosia výrazné pastelové až krikľavé farby," tvrdila Šarafínová.
Šarafínová pripustila, že niektorí lyžiari dbajú na kopci viac o svoj vzhľad, než o samotné lyžovanie. "Mnohí to skôr berú ako sebaprezentáciu. Urobia dve jazdy a zvyšok dňa strávia popíjaním teplých drinkov v apres ski baroch," tvrdila.
Vidieť lyžiara v skromnejšom oblečení je podľa oboch zástupkýň stredísk už skôr výnimočné. Zriedkavé na svahoch sú už vraj aj klasické rovné lyže. Šarafínová sa domnieva, že dôvodom rastúcej módy a kvalitnejšej lyžiarskej výzbroje je okrem iného aj zlepšenie životnej úrovne a finančných príjmov Slovákov.
čtk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
