i na tej istej kapustnici.
POPRAD. V mestskom zariadení sociálnych služieb hádam najviac dojala štedrovečerná kapustnica Jána Mlynára. Ten je bezdomovcom už 20 rokov.
„Plakal som a aj teraz plačem. Neviem prečo, ale keď všetci takto pokope máme vianočnú kapustnicu, musím plakať," povedal.
Hovorí, že život bezdomovca je ťažký. V minulosti sa za krádež dostal do väzenia a úplne šťastný život sa mu dodnes nájsť nedarí. Občas prespí pri židovskom cintoríne, inokedy v starých unimobunkách obďaleč.
Niektorí veria viac
Časť obyvateľov centra nedúfa v skorú zmenu. Zároveň nevidia už ani zmysel o svojom príbehu rozprávať.
„Čo vám poviem, ako sa to začalo. Radšej nič," povedal nám jeden z obyvateľov centra a do nabral si ďalšiu lyžicu rozvoniavajúcej kapustnice.
Časť ľudí bez prístrešia nádej ešte nestratila. „Vieme, že sa dá vrátiť späť. Chceme si nájsť prácu, aj keď teraz je to ťažké," hovorí Zuzana, ktorá sa v centre pred pár mesiacmi ocitla s manželom Pavlom. Deti nemajú. Zároveň hovorí o začarovanom kruhu. „Aby vám dali prácu, výhodnejšie by bolo už niekde bývať, bez nej sa to zase nedá."
Pomôže žena
Medzi bezdomovcami v popradskom centre nájdeme aj ľudí, ktorí majú jasný konkrétny plán a veria si. Tridsiatnik Peter tiež nechce rozprávať príbeh, ako stratil strechu nad hlavou. „Bolo by to na dve hodiny, je to zamotaný príbeh."
Bez domova je tiež niekoľko mesiacov. Nádej má azda najväčšiu. „V Levoči mám priateľku. Už mi pomáha so zháňaním práce. Ak sa to podarí, centrum opúšťam a idem ku nej," povedal Peter.
Obyvateľom centra kapustnicu servíroval primátor mesta Anton Danko. Povedal, že prichádza s pokorou, lebo podľa neho sa do životnej situácie, keď je bez strechy nad hlavou, môže dostať každý človek.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
