STARÁ ĽUBOVŇA. Podujatie pre deti sa nieslo v znamení čarovnej atmosféry. Deti zažili priamo na mieste ukážky zvykov a tradícií vianočných sviatkov. Spoznali, ako "chutili" Vianoce kedysi a teraz.
"Hlavnou myšlienkou týždenného podujatia bolo poukázať hlavne na to, že Vianoce nie sú iba o komercii. Deti sa k zvyklostiam a niekdajším praktikám už nedostávajú tak, ako v minulosti. Či už v škole alebo v rodine," priblížila Magdaléna Bačová z mestskej agentúry Marmon, ktorá s Ľubovnianskym múzeom a za podpory mesta celú aktivitu organizovala.
Na výrobu oblátok používali 150-ročné kliešte
Každý deň čakal na deti bohatý program spestrený praktickými ukážkami. Hneď na začiatku sa zoznámili s pečením vianočných oblátok. Ukážky boli veru originálne, veď na oblátky sa používala stará, klasická metóda pomocou špeciálnych klieští.
"Kliešte nám požičal starosta Torysy. Išlo o 150-ročný nástroj," prezradila M. Bačová. Oblátky sa pripravovali v meštianskom dome na otvorenom ohni, na peci pochádzajúcej z 19. storočia. Každý, kto chcel originálnu pochúťku, mohol prísť.
"Kedysi po dedinách piekli oblátky kňazi či kostolníci. Ich jedenie súvisí s podávaním Božieho tela. Piecť sa začalo po Lucii a pokračovalo sa až do Vianoc. Oblátky potom po dedine roznášali vinšovníci," priblížila časy dávno minulé pracovníčka Marmonu.
Namiesto stromčeka visel polazník
Vianočný stromček je pre súčasníkov azda najznámejším symbolom blížiacich sa sviatkov. O ňom i o jeho predchodcovi sa deti dozvedeli na ďalší deň v rámci Sladkého utorka. Nie každý napríklad vie, že vianočný stromček sa v tunajšom regióne začal používať až začiatkom 20. storočia. Predtým zdobil ľudské príbytky takzvaný polazník, plniaci funkciu stromčeka. Visel nad stolom, ľudia ho zdobili. Vtedy neboli kolekcie a salónky, používala sa repa či zemiak.
"Čačinu dávali ľudia nad dvere a nad svätý obrázok. Mala ich ochraňovať pred zlými vplyvmi," priblížila Magda Bačová.
Aby bola zachovaná myšlienka Sladkého utorka, deti nemohla obísť ani príprava sladkého. Pomáhali pri výrobe kolekcií a salónok, ktoré potom balili.
Voňavá streda a Štvrtok na stole
Ďalší deň čakala na deti Voňavá streda. Okrem pečenia oblátok si vyskúšali aj zdobenie perníkov a medovníkov.
Vianočné tradície deti spoznávali aj na ďalší deň. Takzvaný Štvrtok na stole bol predovšetkým o vianočnom stolovaní. Ešte aj dnešní starší ľudia si pamätajú, že kedysi nemohla pod stolom chýbať slama. Okolo stola bola reťaz, ktorá mala symbolizovať súdržnosť rodiny. Rozsypané obilie po stole zase malo znamenať vieru v hojnosť počas ďalšieho obdobia. V minulosti sa nezabúdalo ani na dobytok, ktorému bolo z vianočnej večere dopriate z každého jedla. V meštianskom dome na námestí sa hovorilo aj o tradičných jedlách.
Hudobný piatok s vinšami a koledami
Aj posledný deň Čara Vianoc priblížil deťom tradície. Hudobný piatok sa niesol nielen v znamení hudby, ale aj hovoreného slova. Od Emílie Jendrichovskej sa deti dopočuli o všelijakých vinšoch a to aj z čias, keď hlavne mládenci chodili od domu k domu. Učili sa napríklad aj tento: "A ja vám vinšujem na toto Božie narodenie hojnejší a pokojnejší rôčik prežiť a druhý dožiť, pri šťastí, pri zdraví pri hojnom Božskom požehnaní."
Alebo koledu: "Zdravie, šťastie, pokoj svätý vinšujeme vám! Najprv pánu hospodáru, potom aj dietkam. Zďaleka k vám ideme, novinu vám nesieme, čo sa stalo, prihodilo v meste Betleheme."
Podujatie deti pritiahlo
Sprievodnou akciou Čara Vianoc bolo aj vytváranie a výroba betlehemov. Práce detí, najmä z hodín výtvarnej výchovy, potom vystavili v Dome ľubovnianskeho mešťana. "Podujatie k nám deti priťahovalo, veľmi sa im u nás páčilo. Z mestských škôl k nám prichádzali žiaci prvého až šiesteho ročníka, prišli však aj školáci z Novej Ľubovne a Plavnice," poznamenala Magda Bačová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
