STARÁ ĽUBOVŇA. Ulička remesiel na pešej zóne pútala pozornosť malých i veľkých. Deti najviac zaujal hrnčiar, ktorý priamo pri stánku vyrábal hlinené misky. Dospelých zaujala hra na fujaru, ktorou majster zo Spiša obdaroval návštevníkov.
Ľudové remeslá sú v dnešnom technologicky vyspelom období príjemným spestrením. Takáto precízna ručná práca, kde každý výrobok je jedinečný, má neopísateľnú hodnotu. Verní tradíciám ostali aj majstri, ktorých vám bližšie predstavíme.
Na jarmoku zaujal hrnčiar z Osikova
Ján Kolbasa prišiel do Starej Ľubovne z dedinky Osikov pri Bardejove. Venuje sa výrobe keramiky tradičným spôsobom. Keď vyštudoval v roku 1983 hrnčiarske remeslo, vedel, že sa už nechce ničomu inému venovať. Remeslo je jeho prácou i záľubou. „Svoje výrobky robím doma a mám aj svojich stálych odberateľov," hrdo povedal a namočil si ruky do nádoby s vodou. Hrnčiarsky kruh sa celý náš rozhovor nezastavil. Z masy hliny sa začal formovať krásny keramický hríbik. Aby vynikli prírodné materiály, používa iba prehľadnú glazúru. „Hnedá prírodná farba hliny je krásna a hodí sa ku všetkému," povedal. Tomuto tradičnému remeslu sa začína priúčať aj syn Jána Kolbasu a pomáha mu predávať výrobky na jarmokoch.
So stavbárskymi ručiskami sa dal na bižutériu
Netradičnému remeslu z pohľadu muža sa venuje Michal Kočiš z Košíc. Vyrába bižutériu každého druhu. Náušnice, prstene, náramky na ruku, spony do vlasov a oveľa viac. Potrebuje na to len drôtiky, korálky a pomocné materiály. Drôtikovanie mu zaberie každú voľnú chvíľku. „Ako dôchodca mám veľa času, namiesto toho aby som ho strávil v krčme, tak si radšej sadnem a vyrábam drôtikované maličkosti. Aspoň si neničím už aj tak podlomené zdravie a aj moja žena má radosť, že ma má doma," povedal aj s dávkou humoru. Na počudovanie tento zručný majster sa nevyučil drôtikárskemu remeslu. „Pracoval som celý život ako stavbár, čo nemá s týmto nič spoločné. Som samouk. Na všetko treba trpezlivosť, hlavne s takými malými vecami akými sú naušnice," skonštatoval. Spočiatku sa mu príliš nedarilo. „Nemal som v rukách taký cit pre maličkosti, a nebol som taký zručný s mojimi veľkými 'ručiskami'. Ale postupne som získal šikovnosť a zručnosť, teraz mi to ani tak dlho netrvá ako na začiatku." So svojimi výrobkami navštevuje jarmoky po východnom, ale aj strednom Slovensku.
Kraslice s matysovským kostolíkom išli na dračku
Aj šikovná ženička Ružena Baňasová z Bardejova prispela svojimi ručne vyrobenými výrobkami k rozmanitosti stánkov Ľubovnianskeho jarmoku. Predáva výrobky z tkaných bavlnených materiálov. Ide o tkané koberce, kabely, výrobky z vlny ako čiapky, ponúka aj kraslice. „Na kraslice používam metódu takzvaného drôtikovania, a to medeným drôtikom. Okrem drôtikovaných kraslíc robím aj vyškriabované. Zameriavam sa na drevené kostolíky," povedala. Samozrejme kraslice s dreveným kostolíkom, ktorý sa nachádza v skanzene pod Ľubovnianskym hradom, matysovským kostolom, sa popredali medzi prvými. Ďalšie zaujímavé výrobky, ktoré táto pani robí, sú predmety zo šúpolia, venčeky zo šúpolia, ale aj betlehem. Sú netradičným spestrením domácnosti. 
Dôchodca s drôtikovaním. Pred fotoobjektívom sa síce schoval za šiltovku, preukázal však šikovné ruky.
Foto: gf
S bavlnou i kraslicami. Tkané výrobky i kraslice s motívmi sa ľuďom páčili tiež.
Foto: gf
Autor: Gabriela Fedušová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
