LEVOČA. Dekan František Dlugoš tvrdí, že kostol je priestor pre Boží kult, preto tam psy nemajú čo robiť a odvoláva sa na cirkevné právo. Súdny vikár Ján Duda však odporúča celú záležitosť riešiť veľmi citlivo.
Zaujímavé však je, že v tom istom meste, v rámci tej istej cirkvi Ingrid dovolili navštevovať sväté omše aj s jej vodiacom psom. Ide o Kostol Svätého Ducha v Levoči, ktorý spravuje rád minoritov. Nevidiaca dievčina sa bola po negatívnej skúsenosti vopred informovať.
"Vodiaci pes je vlastne pomôckou pre toho človeka, a keď budú stáť niekde pod chórom, myslím si, že by to nemal byť problém," povedal nám páter Roman.
V kázni sa hovorí o súcite
Úplne iný prístup však k Ingrid zaujali v Chráme svätého Jakuba. "Ide mi o zistenie pravdy, ktorá sa týka cirkevných zákonov. Mala som negatívnu skúsenosť práve v Božom chráme, keď som bola požiadaná, aby som odišla z kostola, pretože môj pes, aj keď je vodiaci, tam nesmie byť. Bolo to pre mňa rozčarovanie, zdalo sa mi to nespravodlivé. V kázni jednostaj počúvame o súcite a pomoci blížnemu, o nádeji, o ľútosti a na druhej strane sa stretnem s takýmto konaním," podelila sa s nami o svoje skúsenosti mladá Levočanka.
Pritom, ako povedala, so Zojou ju pustili aj do ambulancie lekárky, do nemocnice, do reštaurácií, obchodov a iných inštitúcií. Zoja je totiž špeciálne vycvičený pes. Zvláda hluk, nápor ľudí či iné stresové situácie. Ingrid sa rozhodla zaobstarať si psa, pretože chce byť samostatná a nie byť závislá od rodičov či priateľov.
Pes kontra cirkevné právo
"Do kostola nesmie vojsť žiaden pes, nedovoľuje to cirkevné právo," tvrdí levočský dekan F. Dlugoš, ktorého sme požiadali o stanovisko.
Podľa jeho slov, pes je stále pes a môže reagovať nevyspytateľne. "Do kostola predsa chodievajú aj malé deti, starí ľudia, čo ak ich pes napadne. V Levoči žije 1 500 nevidiacich ľudí, čo ak všetci budú chcieť vojsť do kostola so svojím vodiacim psom," povedal F. Dlugoš.
Na našu otázku, ako by teda radil riešiť situáciu, povedal, že nevidiacu dievčinu môže do kostola viesť matka alebo iný veriaci.
Nedovoľuje ani nezakazuje
Súdny vikár Ján Duda však tvrdí: "V kánone sa nenájde explicitné riešenie takéhoto prípadu." Znamená to, že cirkevné právo síce nedovoľuje, ale ani nezakazuje vojsť do kostola s vodiacom psom. "Je to skôr prax, že správcovia vyžadujú dodržiavať dekórum kvôli sakrálnemu priestoru," dodal. Podľa neho situácia by sa mala vyriešiť veľmi citlivo a brať ohľad na to, že dievčina je nevidiaca a pes je vlastne jej pomôckou. Na druhej strane do úvahy treba brať prípadnú nevôľu ostatných ľudí v kostole. "Niekomu môže pes prekážať alebo niekto môže mať doslova panický strach z týchto zvierat," upresnil súdny vikár.
Žiaden zákon
Korzár sa na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny zaujímal, ako je to so vstupom vodiacich psov do verejných budov. Upravuje naša legislatíva nejakým spôsobom túto situáciu?
"Problém vstupu nevidiaceho s vodiacim psom do verejných budov či iných zariadení nerieši žiadne legislatívne opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Odbor integrácie osôb so zdravotným postihnutím MPSVR SR neeviduje (ani v minulom období) žiadne otázky ohľadom tejto problematiky.
Podľa informácií, ktoré nám poskytla Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, v Slovenskej republike neexistuje žiadny zákon, ktorý by ukladal povinnosť správcom verejných budov či iných zariadení dovoliť vstup nevidiaceho s vodiacim psom. Môže sa zakázať vstup do jednotlivých prevádzok, napríklad kde sú voľne uložené potraviny, nemocničné priestory a podobne, a to formou príkazov hlavného hygienika," uviedla Monika Benková z mediálneho odboru.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
