Obchod totiž obhajoval tak, ako by bol tento "najlukratívnejší pozemok v okrese" jeho vlastníctvom, pričom argumenty o kríze používal ako zastierací manéver. No napriek tomu neuspel.
Narazil totiž nielen na odpor verejnej mienky, ale predovšetkým na ďalších obchodníkov, ktorí na rozdiel od neho, ponúkajú na predaj rovnakému záujemcovi svoje vlastné pozemky. Keďže rozhodnutie, kto uspeje, bolo v rukách poslancov, rozbehol sa pred hlasovaním horúčkovitý lobing, do ktorého sa zapojili radní, lídri miestnej koalície, obchodníci i developer. Každý sa snažil lámať poslancov na svoju stranu. A že to nebolo čisté, je viac než isté. Že pri tom mohlo dôjsť i k nátlaku a vyhrážkam, je tiež celkom možné. Niektorí to nevydržali a na zastupiteľstvo neprišli. Iní nesklamali a zachovali sa tak, ako sa dalo čakať.
Kto, komu, čo pri tom za hlasovanie sľúbil, sa možno iba domnievať. Nemuselo ísť iba o peniaze, ale napríklad i o budúce posty, príspevky na šport či o výhodné kšefty s mestom. Stačí si pozrieť, kto hlasoval za predaj. Každý jeden z tých poslancov visí na šnúrke od primátorových gatí. Čo bolo teda za náhlym precitnutím poslancov? Niekoľko rozhodujúcich faktorov. Je koniec volebného obdobia, potenciál koaličných obchodov sa vyčerpal, viacerých poslancov už nie je čím zaviazať, koalícia je v troskách, lídri sú už dlhšie na nože a budúce povolebné spojenectvá sú nejasné.
To, že mestská televízia v informovaní zlyhala a že akýsi anonymný list podporujúci predaj neskončil v koši, ale na zastupiteľstve, je už len čarom nechceného a tragikomickou dohrou tejto mimoriadne špinavej hry. A aké je z nej poučenie? Riešiť podobné mestské obchody od začiatku otvorene a férovo. Lenže, to by tí, ktorí roky sedia v žumpe miestnej špiny, museli mať potrebu nadýchnuť sa čerstvého vzduchu. Dokážu to, ak sú na nej závislí?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.