aj stredoveké i novoveké hroby. Jeden z nich ukrýval esovitú náušnicu z prelomu 12. a 13. storočia.
SPIŠSKÁ KAPITULA. "Práve na základe tejto náušnice vieme presne datovať hrob, v ktorom sa nachádzala. V hrobovej jame sa našla aj zatiaľ neznáma minca. Po vyčistení ju môžeme pomerne dobre identifikovať a zaradiť do časového obdobia, čo by nám mohlo rovnako pomôcť v datovaní hrobov," uviedol Gabriel Lukáč, jeden z autorov archeologického výskumu.
Ako zdôraznil, v hroboch sa našli aj ďalšie nálezy ako keramika, kovové predmety, medailóniky najčastejšie s mariánskym motívom i zvyšky ruženca. Nateraz odkryli jednu kryptu a do jedenásť hrobov. Našli sa tu aj mladšie hroby, datované do 18. až 19. storočia. Podľa slov G. Lukáča práve najmladšie hroby sčasti zničili staršie vrstvy.
Komplexný výskum
"Niektoré hroby pravdepodobne súvisia so staršími sakrálnymi objektmi. Pôvodne tu stáli dve rotundy v susedstve katedrály. Podrobný prieskum týchto hrobov nám pomôže presnejšie určiť súvislosti," uviedol G. Lukáč.
Sondážny archeologický výskum podnietili rekonštrukčné práce v katedrále. Tie odštartovali vlani v lete a boli vyvolané výmenou elektrických vedení, nasledovať bude kompletná výmena podlahy. Práve tá môže poodhaliť ďalšiu architektúru. "Vieme, že tu boli vplyvy zo Saska cez Sliezko, čo sa prejavilo najmä v sakrálnej architektúre na Spiši z 13. storočia. Ďalším výskumom však budeme vedieť viac," uviedol.
Ukázala sa pôvodná apsida
Úlohou tohto archeologického výskumu je tiež zistenie najstaršej dispozície sakrálnej architektúry na Spišskej kapitule. Hoci tu prebieha nateraz sondážny výskum, ako zdôraznil G. Lukáč, v južnej časti katedrály sa už ukazuje polkruhová apsida (polkruhovitý, polovičnou kupolou zaklenutý priestor alebo výklenok) južnej lode staršieho objektu.
"Nachádzajú sa tu staršie i mladšie fázy, murivá ešte presne nevieme priradiť ku konkrétnym časovým etapám. Tomu pomôže až plošný odkryt pri výmene podlahy v katedrále," dodal G. Lukáč.
Fakty
Katedrála sv. Martina
Katedrála sv. Martina je neskororománskou stavbou z rokov 1245 - 1273 s dvoma vežami. Svätyňa a loď boli rozšírené gotickými prístavbami (kaplnka Zápoľského).
Katedrála má mimoriadne cenný interiér - najmä gotické oltáre, sochy, náhrobné tabule, náhrobky, kalichy, zvony a podobne.
Fresky z roku 1317 znázorňujú korunováciu kráľa Karola Róberta. Je tu taktiež najstaršia známa románska plastika na Slovensku - Leo albus.
Archeologický výskum realizuje Krajský pamiatkový ústav v Prešove pod záštitou Pamiatkového úradu SR. Autormi výskumu sú G. Lukáč, Peter Harčár, Marián Uličný. Na výskume spolupracujú aj Zuzana Krišovská a Katarína Holmová. Výskumu pred rokom predchádzal historicko-architektonický výskum Magdalény Janovskej. Súčasný tiež overuje jeho výsledky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
