e straty. Tie musia teraz splácať mestské a obecné pokladnice.
SVIT. Mesto Svit spolu s 11 okolitými obcami v roku 2005 spustilo linku na triedenie separovaného odpadu. Mesto za linku vtedy zaplatilo 360-tisíc vtedajších korún (12 000 eur), Recyklačný fond prispel 8,5 miliónmi (282 000 eur). Minulý a tento rok však výkupné ceny za triedené suroviny dramaticky poklesli. Kým v roku 2007 kilo materiálu plastových fliaš stálo 12 korún (53 centov), dnes už len štyri koruny (13 centov).
Stratu si deliaVzniknutá strata sa tak minulý rok vyšplhala na približne 14-tisíc eur. Obciam dnes nezostáva nič iné, ako stratu splácať zo svojich rozpočtov v pomere podľa počtu obyvateľov. "Peniaze by sme radšej použili inde, ale so stratou sa musíme podeliť," hovorí primátor Svitu Rudolf Abrahám. Z akých peňazí ju mesto spláca? "Siahame na kapitálové výdavky. Mimoriadna situácia ich v kríze dovoľuje obciam používať aj na bežné," povedal primátor. Symbolicky to primátor povedal takto: "Miesto 50 metrov chodníka postavíme 45."
Chcú pokračovaťNapriek strate skupina obcí okolo Svitu nechce separovanie hodiť za hlavu. "Vrátiť sa do bodu nula a povedať končíme, by bolo to najhoršie. Bolo by to neférové voči ľuďom, ktorým sme roky hovorili, aké je dôležité separovať a tiež voči životnému prostrediu," hovorí starosta Štrby Michal Sýkora. Tá je jedným členom zo skupiny svitovskej linky.
Monopolné správanie vylučujeČasť ľudí z brandže pripisuje zásadný pokles cien hospodárskej kríze a nízkym cenám ropy. "Ak pred krízou Slovnaft vedel spracovať plastové granuly za 50 korún, pri dnešných cenách už za 21. Cena ropy klesla, no naše náklady, ktoré tvorí najmä ľudská práca, nie," hovorí riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška. V biznise sme zachytili úvahy, že na znížení výkupných cien sa môže podieľať monopolné správanie výkupcov separovaného odpadu. Riaditeľ u nás za recykláciu zodpovedného fondu si to nemyslí. "Myslím, že firmy, naopak, medzi sebou súťažia," povedal Líška.
Podporujú sporný zákonPrimátor Abrahám a starosta Sýkora vidia riešenie problému straty zo separovania v prijatí novely zákona o odpadoch. Tá by umožnila fondu na zber prispievať viac. Strata, ktorú teraz vykrývajú radnice, by sa znížila. Proti novele sa po jej nedávnom prijatí zdvihla vlna nevôle časti verejnosti. Nepodpísal ju prezident Gašparovič, parlament o nej bude znova hlasovať v septembri. Svitský primátor Abrahám stojí na strane novely. "Musíme myslieť týmto spôsobom. Peniaze nám nikto iný nedá a my nemôžeme hovoriť iba to, čo je na verejnosti populárne," vyslovil sa primátor. Rovnako za prijatie zákona je i starosta Sýkora.
PolemikyKým nepriatelia novely veria, že poslanci prezidentovo veto neprelomia, Reckylačný fond dúfa v opak. Hlavnými argumentmi oponentov proti novele je zdraženie cien elektrospotrebičov, v ktorých cene je zarátaný recyklačný poplatok. Napríklad na stránke zive.sk sa objavovali úvahy, že prijatie zákona by mohlo zvýšiť cenu LCD televízorov o 15 eur, práčok napríklad až o 40. Riaditeľ Recyklačného fondu Líška tieto čísla odmieta. "Zákon nerieši recyklačné poplatky, tie určuje iná vyhláška. Poplatky za televízory ministerstvo skôr uvažuje znížiť," povedal Líška.
Líška: Nejde o paradoxNastáva logická otázka. Ako chce fond zvýšiť svoje príjmy na vykrývanie strát obcí, ak sa ceny spotrebičov nezvýšia? "Išlo by o prerozdelenie príjmov z recyklačných poplatkov, ktoré sa teraz platia," povedal Líška. Podľa fondu tie teraz idú do desiatok súkromných spoločností. Nový systém by mal ich správu podľa názoru fondu zefektívniť. Oponenti zase fondu vyčítajú, že sa snaží získať monopol. To majú dokazovať aj údajné bariéry spracovávať odpad v zahraničí, kde vyjde lacnejšie.
Zoznam obcí
Obce, ktoré so Svitom triedia odpad a delia si stratu
Batizovce
Gerlachov
Liptovská Teplička
Lučivná
Mengusovce
Nová Lesná
Spišská Teplica
Štôla
Štrba
Šuňava
Žakovce
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
