Počuť ich zvuky možno výnimočne i dnes v modernom čase elektrických syntetizátorov.
POPRAD. "Napríklad ninera v sebe spája dnešné strunové a klávesové nástroje," hovorí dramaturg festivalu starej hudby Sobotské dni v spišskosobotskom kostole Ján Endrődi. Práve v ňom český súbor Musica di Chiesa zajtra podvečer predvedie staré nástroje naživo. Hráč nineru rozoznieva točením kľuky na bočnej strane skrinky.
Šalmaj je zase drevený dychový nástroj, jeho prenikavému a silnému zvuku pomáha netradičný dvojitý plátok s vývrtom.
Ako zneli skladby, keď vznikali
Takto by sa dalo pokračovať i o ďalších nástrojoch. Podľa Endrődiho umožňujú počuť skutočné autentické verzie starých skladieb. "Týmito nástrojmi, predchodcami dnešných, sa hralo v časoch, keď stará hudba vznikala. Takto ju počuli stredovekí majstri, ktorí ju napísali," spresňuje Endrődi. Za starú hudbu dnes považujeme skladby baroka a staršie.
Melódie áno, farby už nie
"Dnešné nástroje ako napríklad klavír v tých časoch jednoducho ešte neexistovali. Súčasné nástroje nám preto vedia sprostredkovať melódiu starých skladieb. No pôvodnú farbu zvuku, to, ako presne zneli, už nie," vysvetľuje Endrődi lákadlo starých nástrojov.
V stredoveku sa používalo úplne iné ladenie, dnes už neznámy strednotón. "Preto nám hra na starých nástrojoch chvíľami môže znieť falošne. Ide však len o interpretáciu starej hudby spôsobom, na ktorý nie sme zvyknutí," dodáva Endrődi.
Pátranie po archívoch
Tajomstvo odhalenia pôvodného zvuku známych skladieb nespočíva v len nástrojoch. "V tých časoch boli iné notové zápisy, úplne inak sa zapisovali akordy, spôsob a rýchlosť hrania. Aby sme dostali skladby v pôvodnom znení, notové zápisy treba takzvane historicky poučiť," hovorí Endrődi.
Neraz to znamená i dlhé pátranie po archívoch, historické skúmanie na získanie pôvodných nôt. "Takto získame rôzne ozdobné zvuky, akordy či harmóniu, ktoré v dnešných zápisoch tých istých skladieb už chýbajú," dodáva Endrődi.
Na toto špecifukum sa sústredí ďalšia nasledujúca nedeľa Sobotských dní. Posledný koncert festivalu 30. augusta sa dotkne dnešných barokových variácií.
Hudobné dni z nadšenia
Sobotské dni vznikli stretnutím historika Jána Endrődiho a spišskosobotského farára Michala Liptáka. "Kostol má cenný historický organ. Rozmýšľali sme, ako ho využiť aj na hudbu, ktorá sa nedá hrať počas liturgie," spomína Endrődi.
Hoci festival ostáva čisto nekomerčný, dvojici sa ho darí organizovať sedem rokov. "Umelcov láka Spišská Sobota a kostol. Nežiadajú veľké honoráre, odmenou je im výlet k nám," hovorí Endrődi.
Niekedy treba použiť vynaliezavosť. "Jeden súbor si dal podmienku, prídeme, ale musíte nám vybaviť ešte tri koncerty. To bola fuška," hovorí s úsmevom Endrődi.
Na upokojenie
Festival si získal i stálych priaznivcov. "V dnešnom rýchlom živote sa treba naladiť a nasať aj pokojnú a pozitívnu energiu. Preto rada chodím na Sobotské dni," prezrádza Anna Gánovská z Nového Smokovca.
Hudobná pedagogička Mária Múdra odporúča návštevy koncertov starej hudby aj svojim žiakom. "Je to vzácnosť, na ktorú sa vždy teším. Kto čaká veľkolepé efekty, tu ich nenájde. Sobota je o pokojnej hudbe a príjemnej atmosfére."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
