TATRANSKÁ KOTLINA. Najnavštevovanejšia jaskyňa na východnom slovensku v Belianskych Tatrách k 31. júlu, teda za polrok, zaznamenala 32 820 návštevníkov. V rovnakom období minulého roka to bolo 56 700 ľudí, čo hovorí o medziročnom poklese 42 percent. Ešte horšie dopadli čísla návštevnosti v Demänovskej doline. Najnavštevovanejšiu jaskyňu v krajine za polrok navštívilo o takmer 50 percent menej ľudí.
Zlotý verzus euro
Vedúca prevádzky jaskýň zo Správy slovenských jaskýň (SSJ) Ľubica Nudzíková tento pokles nepripisuje priamo hospodárskej kríze. "Prvotnou príčinou je pokles kurzu poľského zlotého. Poliaci sú dominantnými návštevníkmi oboch jaskýň. Pre vyšší rozdiel medzi kurzmi oboch krajín k nám jednoducho nechodia," hovorí Nudzíková.
Popri dramatickom poklese Poliakov mierne pribudli návštevníci z iných krajín, aj z takzvaných doteraz netradičných.
Tržby o polovicu nižšie
Poklesom návštevnosti Belianskej jaskyne trpí i ostatný biznis v Tatranskej Kotline. Tá takmer výlučne žije z cestovného ruchu. "O 50 percent nám klesli tržby z predaja," hovorí Mária Halčínová zo stánku so suvenírmi.
Rovnaký pokles v porovnaní s minulým letom udáva aj predajkyňa Marta Grichová. "Tržby sú nižšie o polovicu." V kríze musí prijímať opatrenia. "Je to ťažké. Vyrábame pôvodné goralské výrobky. Aby sme kompenzovali straty, začali sme chodiť po rôznych akciách na Slovensku," povedala obchodníčka.
Míňa len desatina
Obchodníci nachádzajú pre pokles tržieb rovnaké vysvetlenia ako jaskyňa. "Euro je pre Poliakov drahé. Nielenže ich chodí menej, ale aj z tých, čo prídu, kupuje teraz len desatina," hovorí M. Grichová.
Tieto ekonomické vysvetlenia potvrdzujú poľskí turisti. "Chodili sme tu k vám šesťkrát do roka, teraz prídeme dvakrát," hovorí Katarzyna z poľskej Vroclavi. Situácii prispôsobili i pobyt. "Pre neraz i o polovicu nižšie ceny za ubytovanie ostávame na poľskej strane a k vám vyrážame len na denné výjazdy za atrakciami. Máme to tu radi," dodáva Vroclavčan Jerzy.
Modifikujú rozpočet
Pri vstupnom sedem eur za lístok Belianska jaskyňa nemohla 40-percentný výpadok nepocítiť. "Na základe vývoja operatívne modifikujeme niektoré plány. Výdavky sústreďujeme na priority a základnú prevádzku," vysvetľuje Nudzíková.
Prevádzka jaskyne zahŕňa mnoho vecí, o ktorých laik nemusí tušiť. Okrem zamestnancov ide napríklad o pravidelný ochranársky monitoring a ochranu jaskynného pásma. Systémy okamžite upozornia na nedovolený vstup cez vedľajšie otvory.
Časť peňazí ide do investícií. Belianska jaskyňa stihla ešte začiatkom roka dostavať nový vstupný areál. Pokračujú v prácach na prístupovom chodníku. Investície nedávno šli tiež do mobilnej technológie v podzemí, ktorá umožňuje efektívnejšiu komunikáciu. Jaskyne sa chystajú proti poklesu brániť propagačnými projektmi.
Žiadajú nevhadzovať mince
Zaujímavosťou je čistenie jaskynných jazierok od mincí, ktoré do nich hádžu turisti. "Mince musia ísť von, lebo poškodzujú jaskynné útvary. Preto sú pre nás naopak nákladom, a nie príjmom," spresňuje Nudzíková.
Jaskyne preto ľudí žiadajú, aby mince do jazierok kvôli túžbe vrátiť sa nevhadzovali. "Tu je zvyk železnou košeľou, preto sa od neho upúšťa o čosi ťažšie," dodala s úsmevom Nudzíková.
Zaujímavosti
Fakty o Belianskej jaskyni
Beliansku jaskyňu osvetlili už v roku 1896 ako štvrtú na svete. Dĺžka jaskyne je 3 640 metrov s výškovým rozdielom 160 metrov.
Značnú vertikálnu členitosť jaskyne dotvárajú priepasti a komíny. Nechýbajú ani sintrové vodopády a pagodovité stalagmity. Zastúpené sú aj iné formy sintrovej výplne (Galéria, Klenotnica, Biela sieň). Sinter je zrazený jaskynný vápenec.
Teplota vzduchu sa pohybuje od 5 do 6,3 stupňa Celzia. Relatívna vlhkosť vzduchu dosahuje 90 až 97 percent. Jaskyňu obýva sedem druhov netopierov. Na Slovensku je druhá navštevovanejšia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
