Mnohí prežijú život bez toho, aby si tieto zázraky a dary čo i len povšimli. Nie však taká čistá detská duša. Práve čítam knihu o jednej z nich. Volá sa Malý strom. Je to meno i príbeh indiánskeho chlapca, ktorého rodičia umrú a on sa dostane do opatery k starkým.
Žijú v horách, uprostred nádhernej krajiny, na samote a chlapca zasväcujú do chodu i tajov života, a to veľmi osobitým spôsobom. Malý strom vďaka nim vidí a vníma to, čo iní nie. Neverí slovám, ktoré len "zahmlievajú" a neverí politikom, ktorí ich na tento účel najviac využívajú. Učí sa veriť prírode, rodinnému putu, starému otcovi a starej mame, priateľom a hlbokej generačnej tradícii. Získava sebadôveru vo svoje sily a schopnosti a snaží sa porozumieť chodu sveta a "ceste", čo je v indiánskom jazyku súlad s prírodou, moderne povedané trvalo udržateľný život.
"Nesmieme zabíjať viac, ako potrebujeme," vysvetľuje Malému stromu starý otec pri love na divé moriaky a vezme z piatich, ktoré sa chytili do pasce, len dva, ostatným daruje slobodu. Odľahčuje ťažké chvíle, keď mu hovorí o tom, že po strate milovaného ostane v duši prázdno a jedinou možnosťou, ako sa tomu vyhnúť, je nemilovať. Lenže potom je prázdny celý život.
Ak ste sa stratili v živote, silno pochybujete o súčasnosti, chyťte túto knihu do rúk. Opäť zistíte, že aj malé veci, ktoré nám ležia pod nosom, sú veľké a že akési fiktívne šťastie, spokojnosť či vyrovnanosť neexistujú, lebo sú v niečom úplne inom, než v tom, čo nám servíruje súčasnosť. Vďaka Malému stromu som znova objavil radosť z letnej búrky, tajomných zvukov hviezdnej noci, plávania v daždi. Znova ma nadchol striebristý súmrak v horách i hmlisté brieždenie, úprimné kňučanie psov, keď prichádzam domov, ale i obyčajný spev vtákov prenikajúci skorým ránom do izby. Ešte raz vďaka, Malý strom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
