Celá plocha má asi 12 hektárov. Domy sú tam postavené na pozemkoch iných vlastníkov nelegálne. Skutoční vlastníci tak síce majú svoje pozemky, ale užívať ich nemôžu. Medzi vedením obce a vlastníkmi to vrie.
KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE. Štefan Szaniszló vlastní v lokalite takmer hektár. "Vlastníckych práv sa dožadujem už mnoho rokov, k ničomu som nedospel a medzitým tam vyrastali neoprávnené stavby. Dával som podnety starostovi, prokuratúre a rôznym úradom," hovorí a ukazuje štós dokumentov, ktoré to dokazujú. "Teraz sú pozemky evidované ako trvalo trávnaté porasty, hoci na nich stoja stavby a dokonca sú tam už aj inžinierske siete. Keď od nás pozemky štát odkúpi, za trvalo trávnaté porasty by sme podľa bonity mali dostať asi 2 centy za meter štvorcový. To je málo. Keby sme za naše pozemky mali dostať iné, mali by to byť podobné pozemky. Napríklad ja by som chcel aj s inžinierskymi sieťami, lebo v osade sú už aj tie. Ale taký pozemok už nie je."
Vysporiadané pozemky bude chcieť obec predávať
Vlastníci pozemkov už spísali aj petíciu. "Pozemky by mali byť prekvalifikované na stavebné, lebo tam predsa stoja stavby. Potom by sme mohli dostať okolo 4 eurá za meter štvorcový. Alebo nech ich od nás odkúpia za trhovú cenu podľa znaleckého posudku, čo je okolo 7,6 eura," vysvetľuje Š. Szaniszló.
Vlastníci, známych ich je 164, sa obávajú toho, akú cenu za pozemky dostanú. Výmena za podobné pozemky im pripadá nereálna. Ďalším problémom je, že na pozemkoch stoja desiatky domov a v nich je asi dvesto obyvateľov. Po úpravách by sa všetky mali zlúčiť do jedného. Ten by patril štátu, potom by prešiel pod obec a tá by ich mala predávať obyvateľom neoprávnených stavieb za 0,66 eura (20 korún) za štvorcový meter, podľa uznesenia obecného zastupiteľstva.
Otázkou je, prečo úrady približne dvadsať rokov zatvárali oči pred množiacimi sa čiernymi stavbami. Vlastníci pozemkov z toho vinia starostu, ktorý je vo svojej funkcii už od roku 1985. "Riešila to okresná prokuratúra, polícia, aj vtedajší okresný úrad životného prostredia," hovorí starosta obce Štefan Szarka (nezávislý). "Všetko bolo odložené. Ani stavebný úrad búrať nezačal. Je to citlivá otázka, aj politická. A obec by pre tých obyvateľov ani nemala náhradné bývanie."
Osadu z veľkých pozemkových úprav vyňali
Najväčšou chybou zrejme bolo, že keď sa v obci pred niekoľkými rokmi robili veľké pozemkové úpravy, rómska osada z nich bola vyňatá. Starosta hovorí, že preto, lebo vtedy sa zastavané územia v úpravách nerobili. "Pozemkový úrad oslovil všetkých známych vlastníkov a mali možnosť vyjadriť sa, či s pozemkovými úpravami súhlasia alebo nie. Potrebný je súhlas vlastníkov, ktorí zaberajú nadpolovičnú väčšinu územia. Až potom sa rozbehnú úpravy," dodáva starosta. "Obavy vlastníkov sú predčasné. Keď budú pozemkové úpravy, budú prebiehať podľa zákona. A zvolí sa aj výbor, v ktorom budú mať svoje zastúpenie aj vlastníci. Vyberie sa dodávateľ, ktorý pozemky ocení a ponúkne náhradné. Alebo sa pristúpi k odkúpeniu pozemkov. Zastrešuje to obvodný pozemkový úrad a ministerstvo pôdohospodárstva. Obec sa do ceny pozemkov neangažuje."
Na pozemok nebudú mať...
Starosta hovorí, že bude snahou obce získať usporiadaný celistvý pozemok pod terajšou osadou do vlastníctva. Potom si jednotlivé parcely budú musieť obyvatelia domov kúpiť a svoje bývanie tak legalizovať. Starosta nemá obavy, že by sa tak stať nemalo, ale pripúšťa, že to bude náročné.
"Už teraz majú niektorí obyvatelia záujem. Keď totiž stavby nezlegalizujú, nedostanú ani príspevok na bývanie a nebudú mať ani elektrinu. A to si už rozmyslia. Keď si vedeli zaplatiť toľko áut, čo v tej osade majú, tak budú musieť vedieť vyplatiť aj 0,66 eura za štvorcový meter," dodal Š. Szarka.
Podľa neho obec má územný plán, predĺžený z roku 2004, ktorý už vtedy na mieste osady rátal so zastavaným územím. Novelizácia by mala byť hotová v roku 2010.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
