Štátne lesy Tatranského národného parku takýmto spôsobom pokračujú v projekte na záchranu ryby sih maréna.
Rybári však nebudú loviť siha, ale „plevelné“ ryby ako plotica a ostriež. Tieto dva druhy vážne ohrozujú populáciu siha, ktorý sa v Štrbskom plese zachoval v pôvodnej forme ako na jedinom mieste na svete. Pavol Kráľ zo ŠL TANAP-u očakáva, že v sobotu príde okolo 50 rybárov, ktorí budú mať chuť si zaloviť. Za posledné dva roky vylovili rybári zo Štrbského plesa viac ako 3 100 plotíc a ostriežov. Po viacerých pripomienkach rybárov z predchádzajúcich rokov sa druhý výlov nežiaducich rýb zo Štrbského plesa uskutoční už o dva týždne 13. júna. Rybári sa začnú na brehu Štrbského plesa schádzať už od skorých ranných hodín.
Štrbské pleso bolo pôvodne bez rýb. Už krátko po založení osady Štrbské Pleso boli snahy o zatraktívnenie osady aj nasadením rýb do plesa. Podľa Kráľa sih maréna sa dostal do Štrbského plesa v roku 1929 spolu s jalcom tmavým, ktorý bol najznámejšou rybou v jazere. Dlhé roky návštevníci kŕmili tieto „červené rybičky“ na brehoch Štrbského plesa. Neskôr však tento druh vyhynul. O sihovi si verejnosť dlhé roky myslela, že taktiež vyhynul. Až v roku 1984 sa pri ichtyologickom výskume potvrdila prítomnosť tejto vzácnej ryby. Podľa Kráľa sa sih stratil z dohľadu ľudí vďaka spôsobu svojho života, keďže obľubuje najmä hlbšie vody. Už vtedy zistili odborníci prítomnosť plotice, neskôr aj hlavátky, šťuky a nakoniec aj ostrieža. Tieto ryby tam oficiálne nikto nenasadil. Podľa Kráľa mohli ikry týchto rýb priniesť aj vtáci na svojom perí, ale mohli to byť aj ľudia.
Výlov nevhodných druhov rýb zo Štrbského plesa je súčasťou projektu Optimalizácie vodného ekosystému Štrbského plesa, ktorý od roku 2001 zabezpečujú Štátne lesy TANAP-u v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia a Štátnou ochranou prírody – Správou TANAP-u.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
