STARÁ ĽUBOVŇA. Zámer výstavby kostola schválili poslanci na svojom poslednom rokovaní. Za mesto tým povedali gréckokatolíckej cirkvi "áno". O mieste, na ktorom bude kostol stáť, sa bude rozhodovať na najbližšom mestskom zastupiteľstve.
Rokovať prišiel arcibiskup
"Zatiaľ ide iba o to, či zámer schválime. Na ďalšie podrobnejšie štúdie ešte len príde," vysvetlil primátor Valent Jaržembovský (Smer) mestským poslancom. Ako dodal, gréckokatolíci sa s výstavbou chcú poponáhľať. Svedčí o tom aj návšteva Starej Ľubovne prešovským arcibiskupom Jánom Babjakom. Podľa primátora bolo stretnutie pripravené veľmi narýchlo. "Chcel vidieť pozemky oproti daňovému úradu. Obzeral si polohu sídliska," poznamenal V. Jaržembovský.
Fara bude na Farbiarskej ulici
Kde presne bude nový kostolík na sídlisku Východ stáť, zatiaľ nie je známe. Či pôjde o polohu medzi panelákmi blízko školy alebo v časti priestranstva pri potoku Jakubianka, je vecou rozsiahlejších rokovaní.
Nový kostol by mal mať kapacitu vyše dvesto ľudí a pôdorys tvaru kríža. V súvislosti s jeho vybudovaním by mala byť v meste zriadená aj nová farnosť, podriadená priamo biskupskému úradu. Jej sídlo plánujú gréckokatolíci na Farbiarskej ulici rekonštrukciou existujúceho domu, ktorý majú vo vlastníctve. Podobný kostol, aký plánujú na Východe, bol nedávno postavený v Snine, ďalší pripravujú v Lipanoch.
Existujúci kostol postavili rehoľníci
Pre gréckokatolíkov v Starej Ľubovni je v súčasnosti k dispozícii kostol na sídlisku Západ. Spoločne s kláštorom ho postavili rehoľníci - redemptoristi. Druhý kostol by tak mal podľa niektorých symbolizovať "klasickú" farnosť a v pozitívnom zmysle aj odľahčiť liturgie v kostole na Západe. Pokiaľ ide o sídlisko Východ, tam sa už liturgie v minulosti konali v priestoroch miestnej školy.
Vyjadriť sa môžu aj obyvatelia
Mesto chce v súvislosti s výstavbou kostola osloviť aj obyvateľstvo. Aj tu sa totiž môžu nájsť jednotlivci, ktorým by napríklad prekážali bijúce zvony na sídlisku.
"Napíšeme list, v ktorom priblížime zámer. Dáme ho ľuďom do schránok. Je dobré, keď sa k tomu vyjadria," povedal primátor. V prípade, ak by sa zistili výrazné výhrady občanov k výstavbe kostola, mesto by zvolalo stretnutie s verejnosťou a veci by sa prediskutovali.
V súčasnosti žije v Starej Ľubovni asi 3 600 gréckokatolíkov.
O farnosti protopresbyterátu Stará Ľubovňa
Jakubany: 2 176 gréckokatolíkov (tu spadá aj územie Kolačkov: 11 gréckokatolíkov, Nová Ľubovňa: 82 gréckokatolíkov).
Čirč: 1 013 (filiálky - Obručné: 60 a Ruská Voľa nad Popradom: 99).
Jarabina: 164.
Kamienka: 1 250 (tu spadá aj územie Forbasy: 15, Hniezdne: 75, Lacková: 1, Lomnička: 2, Nižné Ružbachy: 6, Vyšné Ružbachy: 46, Podolínec: 90).
Kremná: 111 (tu spadá územie Mníšek nad Popradom: 31).
Kyjov: 697 (filiálka Pusté Pole: 11).
Litmanová: 565.
Malý Lipník: 422 (filiálky - Legnava: 94, Starina: 73).
Orlov: 579 (tu spadá územie Ľubotín: 153, Plaveč: 87).
Stará Ľubovňa: 3 603.
Sulín: 411 (filiálky - Matysová: 84, Medzibrodie: 10).
Šambron: 422 (tu spadá územie Chmeľnica: 24, Plavnica: 66).
Šarišské Jastrabie: 1 014.
Údol: 384 (filiálka Hajtovka: 64).
Veľký Lipník: 833 (filiálka Stráňany: 182. Tu spadá územie Červený Kláštor: 3, Haligovce: 6, Lesnica: 6, Veľká Lesná: 4).
Vislanka: 264 (filiálka Ďurková 203).
(informácie sú z webovej stránky Gréckokatolíckeho arcibiskupstva Prešov)
Zámery gréckokatolíckej cirkvi
O zámere výstavby kostola v Starej Ľubovni sme sa informovali na Gréckokatolíckom arcibiskupskom úrade v Prešove. Jeho hovorca Ľubomír Petrík nám povedal: "Chceme sa poďakovať za ústretovosť zo strany zainteresovaných v Starej Ľubovni voči tomuto zámeru gréckokatolíckej cirkvi. V mestách sa bežne stavajú viaceré chrámy, napríklad na sídliskách, alebo v rôznych častiach mesta. Cirkev tak vychádza čo najviac v ústrety veriacim a chce im priblížiť možnosť účasti v chráme. Čím väčšia je farnosť, tým náročnejšie je intenzívne sa veriacim venovať. Preto je v súčasnosti vhodné budovať menšie spoločenstvá, v ktorých môže byť intenzívnejší duchovný život a pastorácia potom spravidla osloví ešte viac ľudí. Gréckokatolícky prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak aj vďaka požehnanému počtu kňazských povolaní ustanovil už viaceré nové farnosti, popri už jestvujúcich, a to predovšetkým v mestách, napríklad vo Svidníku, vo Vranove nad Topľou, v Snine. Viaceré gréckokatolícke farnosti sú v Prešove, Humennom a inde. Zriadil pastoračné centrá pre mládež v Juskovej Voli, pre rodinu na Sigorde, pre Rómov v Čičave, kde ustanovil kňazov."
Jediný gréckokatolícky kostol v Starej Ľubovni spravujú rehoľníci. Hovorcu sme sa teda opýtali na to, či by sa v prípade výstavby druhého kostola zmenili pomery fungovania medzi veriacimi. "Gréckokatolícki redemptoristi urobili a stále robia v Starej Ľubovni veľmi veľa. Chrám, v ktorom pôsobia, patrí reholi, rovnako aj nový kláštor pri ňom. V meste však máme budovu, ktorá patrí Prešovskej gréckokatolíckej archieparchii, ktorú chceme pripraviť tak, aby v nej mohol bývať a pôsobiť archieparchiálny (arcidiecézny) kňaz - okresný dekan (protopresbyter). Všetky dekanské (protoresbyterské) úrady chceme mať v okresných centrách. V staroľubovnianskom dekanáte bolo jeho centrum najprv v Litmanovej, teraz je v Jakubanoch. Chceme však aj v tom vyjsť v ústrety ľuďom, aby si mohli potrebné záležitosti na dekanskom úrade vybaviť priamo v meste. Otcovia redemptoristi ako rehoľníci spravidla neprijímajú službu, či úrad okresného dekana," povedal pre Korzár Ľubomír Petrík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
