šte nebola definitívne dokončená, natrvalo sa však stala strediskom vzdelanosti a kultúry obyvateľov Plavča.
PLAVEČ. Lavicami školy prešlo počas polstoročnice množstvo žiakov. Tí získali základy nového vzdelania, nadobudli tu nové vedomosti i skúsenosti.
Predtým museli cestovať aj do Ľubotína
Vyučovanie v Plavči, v jednej z najväčších obcí okresu Stará Ľubovňa, siaha do čias Rakúsko-Uhorska. Pred rokom 1900 tu vznikla jednotriedna cirkevná škola, ktorá sa nachádzala v drevenej budove pri rieke Poprad. V roku 1900 tu zriadili štátnu ľudovú školu s vyučovacím jazykom maďarským. Žiakov bolo vtedy 75. Keď v roku 1918 vzniklo Československo, začalo sa tu vyučovať po slovensky. V roku 1944 bola štátna škola premenovaná na Rímskokatolícku ľudovú školu. Na konci druhej svetovej vojny zriadili Nemci v priestoroch školy tábor pre ruských zajatcov. Po vojne pre nedostatok priestoru museli starší žiaci z Plavča cestovať za vyučovaním do susedného Ľubotína. Postupne, v 50. rokoch, sa začalo s výstavbou novej budovy.
Konali sa tu zábavy, bolo aj kino
V novej budove sa vytvoril priestor nielen pre žiakov, ale aj pre ostatných občanov. Konali sa tu totiž oslavy, tanečné zábavy, schôdze či voľby. Od novembra 1959 slúžila škola dokonca ako kino. Sídlila tu aj obecná knižnica a to až do roku 1967.
Budovu neobišli ani prírodné živly. Už niekoľko mesiacov po jej sprístupnení v júni 1958 tu voda spôsobila nemalé škody.
Najhorší v okrese! Dôvod? Náboženstvo
Školu od jej začiatkov navštevovali okrem domácich aj žiaci z neďalekého Kozelca. Tí sem chodia dodnes. Na prelome 60. a 70. rokov mala škola najviac žiakov v histórii - 430 školákov vyučovali v dvoch zmenách. Podľa obecnej kroniky v roku 1979 bol v škole dosiahnutý prvýkrát stopercentný prospech, keď všetci žiaci postúpili do vyšších ročníkov. Od roku 1981 tu zriadili prvýkrát školskú družinu.
Obecná kronika okrem iného zaznamenáva fakt z roku 1977: "Na vyučovanie náboženstva bolo prihlásených 77 percent žiakov druhého až siedmeho ročníka, čo školu zaradilo medzi najhoršie v okrese."
K osobnostiam, ktoré pedagógom pomáhali, patrili kňazi J. Jurko a A. Konečný, po zmene režimu aj A. Grivalský a Ľ. Lipka.
Súťažné úspechy
Medzi súťažné úspechy školy patria medaily z okresnej olympiády v Prešove, keď mladé športovkyne viedol učiteľ Mikuláš Balún. Vo výtvarnej súťaži sa v roku 1974 darilo Márii Nemergutovej. Vlani sa darilo aj rybárskemu a zdravotníckemu krúžku pod vedením K. Čajkovej. Úspechy žali strelci pod vedením V. Novýsedláka. Aktívni boli aj turisti pod vedením A. Polaščínovej a M. Hjadukovej.
Súčasnosť
Od roku 2003 je v budove školy o čosi rušnejšie. V priestoroch totiž pôsobí aj materská škola. V škole začal po prvýkrát fungovať aj časopis s názvom Bombáčik. Žiaci sa aj v súčasnosti zapájajú do mnohých športových či celospoločenských aktivít.
Riaditelia v histórii školy
- 1967 - 1968 Jozef Čajko
- 1968 - 1969 Erika Žiaková
- 1970 - 1975 Ján Žiak
- 1975 - 1990 Jozef Čajko
- 1991 - 1994 Jozef Smetana
- 1995 - dodnes Ján Wilde
- 1957 - 1967 Ján Žiak
Autor clanku
Autor: Podľa publikácie V premenách času so súhlasom autorov spracoval Peter Rindoš
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
