rokov pôsobila ako vedúca technickej skúšobne. Ocitla sa na úrade práce. Keďže chcela pracovať, po roku prijala aj miesto predavačky. To ju neuspokojovalo a keď sa naskytla náhodná príležitosť, rozhodla sa, hoci bez potrebného kapitálu, pre riskantný krok. V roku 1993 začala podnikať.
"Prenajali sme si priestory, kúpili cestovinové stroje a začali vyrábať vaječné niťovky, tenké polievkové rezance a neskôr prílohové. S týmto malým sortimentom sme prišli na trh, prijali nás, a tak sme začali postupne rozširovať výrobu," prezradila nám dnes už majiteľka síce malej, ale rozširujúcej sa firmy Marta Matvijová. Začínala takmer z ničoho. K prvému cestovinovému stroju sa dostala tak, že istá miestna pekáreň chcela vyrábať cestoviny, ale napokon stroj nevyužila, lebo podcenila vytvorenie podmienok. V priestore totiž nesmú kolovať kvasinky.
Začínala len so štátnou dotáciou 120-tisíc korún na vytvorenie 6 pracovných miest a so 600-tisícovým úverom z banky. Hoci neskrývala, že sa bála tohto rizika a bojí sa dodnes, nevzdáva sa. Už rok po spustení výroby si na lízing kúpili väčší stroj a postupne začali rozširovať sortiment. "Používali sme výlučne čerstvé vajíčka a tie podliehali ostrej kontrole. Dovtedy na trhu neboli domáce cestoviny a možno preto sme si získali okruh zákazníkov. Jediné, čo sa nám ani za nič na svete nedarí vyrobiť sú hviezdičky."
Dopyt potvrdil nutnosť rozširovať výrobu, ale ďalší rozvoj zabrzdili náklady na certifikáty kvality. Keď veľkosklady prišli s požiadavkou bezvaječných cestovín, rozhodli sa vstúpiť na neznámu pôdu. "Pôvodné priestory nám už nestačili a prešli sme do novej cestovinárne s väčšou kapacitou. Doplnili sme aj nové strojné zariadenia. Bezvaječné cestoviny vtedy ešte neboli bežne na trhu a z Čiech sa nedovážali, tak sme sa začali s nimi pohrávať. Rozhodla nižšia cena a dopyt ľudí, ktorí trpia zvýšenou hladinou cholesterolu."
Na otázku, či plánujú uviesť aj nové druhy cestovín prezradila, že v súčasnosti majú rozpracovaný projekt výroby farebných cestovín. Prišli však na jeden háčik. Z tých, ktoré už vyrobili sa pri varení do vody uvoľňovalo farbivo. Zastavili teda výrobu a hľadali nového dodávateľa prírodného farbiva. "Podarilo sa. Dostali sme už nové farbivá a spustíme výrobu. Plánujeme dodávať školským jedálňam aj trochu netypické špagety. Hoci s klasickou dĺžkou v balíčku, ale v skutočnosti budú prerezané na menšie diely. Reagujeme tak na požiadavku školských jedální, ktorým sa vo veľkom varili dlhé špagety zle a často sa zlepili. Stále sa pokúšame o niečo nové. Chceme priniesť na trh aj lazane, ale zatiaľ máme problém rovnako ich odkrajovať. Bude to chcieť ďalší stroj. "
Firmičku teda majiteľka postavila na zásadách kvality a hoci pomaly, pokúša sa ju rozširovať. Preto si zvolila krédo "kvalitné sabinovské cestoviny". Jej odberateľmi sú maloobchody s 350-gramovým balením, školy a školské jedálne s kilovým a päťkilovým balením, ale aj sieť predajní Jednota. S piatimi zamestnancami v dvojzmennej prevádzke mesačne vyrobia 12 až 15 ton rôznych druhov vaječných aj bezvaječných cestovín, pričom v priemere si pracovníčky zarobia okolo osemtisíc korún. V súčasnosti má len strojové a doplnkové technické vybavenie hodnotu zhruba troch miliónov korún, ale investovanie trvalo roky a nebolo jednoduché. M. Matvijová má ešte jeden sen a to vlastné laboratórium na kontrolu výrobkov. V súčasnosti totiž môže vlastnú kontrolu urobiť len pomocou hrnca a dierkovanej varechy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
