v Prešove Štefan Kruško. Prvú a jedinú vedeckú konferenciu na tému optácia pripravili v marci slovenskí reoptanti v spolupráci so Spoločenskovedným ústavom SAV v Košiciach. Optácia neznamená podľa Štefana Kruška v prípade výmeny československého obyvateľstva s občanmi ZSSR z roku 1946 presídľovanie, ale stratu občianstva. "Našim ľuďom po príchode do Sovietskeho zväzu bez ich vedomia odobrali občianstvo."
Marcové posedenie vedcov zaoberajúcich sa na univerzitách v Prešove, Košiciach, Užhorode, Brne a Hradci Králové vysťahovaním 12-tisícov Rusínov z východu Slovenska do ZSSR prinieslo podľa Š. Kruška záver, že optácia bola do veľkej miery pozitívna. "Rusíni tam dostali pôdu, byty, prácu, vzdelanie." Negatívom bola podľa neho strata občianstva. To by sa im bolo zišlo, keď už prestalo byť na Ukrajine ružovo. Vlny túžobne sa vracajúcich reoptantov na Slovensko zaznamenali koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia, po nehode jadrovej elektrárne v Černobyle a po zamatovej revolúcii. Oklamaní navrátilci musia za prinavrátenie slovenského občianstva zaplatiť dvadsaťtisíc korún. "Tí, čo sa na Slovensko vrátili, sú zaradení do kategórie Cudzinci, na úrovni utečencov, nelegálnych emigrantov."
Optácia zo strany Československa bola v období sovietskeho ošiaľu strednej a východnej Európy snahou vyjsť osloboditeľovi v ústrety. "Zrodila komplex historických krívd, ktoré pretrvávajú dodnes a postihujú už tretiu generáciu," tvrdí Kruško.
Presídľovanie občanov Československa do ZSSR bolo podľa Mariána Gajdoša po vojne len "organickou súčasťou vtedajších, veľkých migračných procesov v Európe". Presťahovanie bolo založené na dobrovoľnosti, nikto sa však podľa neho nikoho neinformoval o tom, že stratia slovenské občianstvo. Kým Slováci v ZSSR získali po príchode prístup ku hodnotám i vzdelaniu, na druhej strane to vyzeralo ináč. Marián Gajdoš na konferencii informoval o problémoch Osídľovacieho úradu v Košiciach, ktorý sa staral o umiestnenie optantov zo Zakarpatskej Rusi do života na Slovensku. "Na Ukrajine zanechali svoje rodinné domy, kapitál a tovar, ktorý nemohli previesť do ČSR a žiadali pomoc."
S mimoriadnymi ťažkosťami sa podľa neho stretávali pri zaraďovaní roľníkov. "Ako paradox bola vnímaná situácia, že na Slovensku nie je možné osídliť 476 roľníckych rodín zo Zakarpatskej Ukrajiny, keď sa v tom čase v novinách písalo o stovkách hektároch neobrobenej pôdy."
Iný názor na optáciu má Stanislav Konečný zo spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach. Optácia občanov Slovenska bola podľa neho spojená s armádou. Ocitli sa po nej na Ukrajine zmietanej násilím a bojovými akciami spojenými s likvidáciou oddielov UPA. Kolektivizáciou stratili nielen pridelený, ale aj vlastný majetok a viac než desaťročie zostali len neplnoprávnymi občanmi ZSSR. "Príchodom na Ukrajinu sa fakticky začala strastiplná anabáza ich komplikovaného návratu do vlasti."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
