Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. Hlavnou témou prednášky bola Severoatlantická aliancia.
R. Slánský očakáva, že Slovensko na pražskom summite vstúpi medzi krajiny NATO. Podľa analytikov už dnešná aliancia nie je tou istou, akou bola pred pár rokmi, keď do nej vstupovali naši susedia - Česko, Maďarsko a Poľsko. "Nezmenila sa ani tak aliancia, ako sa zmenil svet. Skončila sa studená vojna a my sme si mysleli, že budeme žiť v novom, krásnom, bezkonfliktnom svete. Ukázalo sa, že staré konflikty tlejú ďalej a je nutné im čeliť. Po európskych konfliktoch, ako bola Juhoslávia, vznikajú nové hrozby. Niektoré z nich sú asymetrické, ako teroristické útoky, základne teroristov a podobne a tieto nové hrozby vyžadujú nové riešenia, nové kapacity. Nie je to už obrana na jednej pevnej línii, nutné je čeliť nebezpečenstvám v mnohých kútoch sveta, čo si vyžaduje zvyšovanie prepravných kapacít, výzvedných či obranných voči zbraniam hromadného ničenia. Teda, svet sa zmenil a NATO sa tomuto svetu musí prispôsobiť," vyjadril sa pre náš denník český veľvyslanec, ktorý na margo nových väzieb medzi USA a Ruskom znamenajúcich spoluprácu v boji proti svetovému terorizmu a ďalším novým hrozbám, uviedol: "Som rád, že to tak je."
Súčasné vzťahy v NATO sú poznačené aj určitými animozitami medzi Amerikou a západoeurópskymi krajinami. Rudolf Slánský to však nepovažuje za vážny problém a hovoriť o tom "ako o prevládajúcom ryse by nebolo správe, je tu ďaleko viac spolupráce než nesúhlasu".
Pripustil že, vojensko-politická váha partnerov nie je rovnaká, no zároveň každý z partnerov, vrátane malých stredoeurópskych štátov, môže zohrať v rozhodovacom procese svoju kľúčovú rolu. "Niektoré európske krajiny s niektorými aspektmi americkej politiky nesúhlasia, ale platí to aj naopak a je to normálne. Dôležité je, že existujú mechanizmy, ako tieto nesúlady korigovať a priviesť na spoločnú cestu. A to je podstatné."
Summit NATO bude čoskoro v Prahe, prvýkrát na pôde krajiny bývalého socialistického bloku. Okrem iných dôvodov je medzi nimi aj jeden symbolický, a tým je pocta českému prezidentovi Václavovi Havlovi, ktorému končí volebné obdobie a ktorý končí s politickou kariérou. Veľvyslanci sú de iure predĺženými rukami prezidenta svojej krajiny v iných krajinách. Čo hovorí veľvyslanec Slánský na koniec éry V. Havla a jeho možnom nástupcovi?
"Samozrejme, každý človek je na jednej strane nahraditeľný, na druhej je svoj. Ďalší Václav Havel, politik typu, ktorý by ho bol schopní stopercentne vo všetkom nahradiť, tu už nie je. No v Českej republike je dosť politikov, dosť verejných činiteľov, ktorí, pokiaľ ich parlament schváli, budú dobrými prezidentmi," uviedol R. Slánský, ktorý nechcel menovať možného Havlovho nástupcu, "nakoniec, mená sú známe z masovokomunikačných prostriedkov, rozhovory o ich podpore sa len teraz začínajú pomaly rozbiehať. Múdrejší budeme niekedy koncom roku, alebo začiatkom budúceho".
Česká republika i Slovenská republika smerujú aj do Európskej únie. Po vytvorení programovej, stredopravej vlády v SR sa objavili hlasy, že práve Slovensko by malo byť lídrom kandidátskych krajín. R. Slánský však varuje. "Do tejto role sme sa štylizovali my a nedopadlo to dobre."
Ako však potvrdil, kandidátske krajiny budú spolupracovať napríklad aj v tom, že referendá o vstupe do EÚ začnú v tých krajinách, kde je vyššia podporu vstupu zo strany verejnej mienky. Teda na Slovensku by malo byť referendum skôr než u našich západných susedov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
