presťahovali do Sabinova, kde chodil na základnú školu a gymnázium.
"Okrem všetkých triednych a ďalších učiteľov, na ktorých rád spomínam, musím vyzdvihnúť nášho učiteľa telesnej výchovy, pána Pavlička, ktorý ma uviedol do tajov športu," hovorí P. Chudík o základnej škole, kde získal druhé miesto na majstrovstvách Slovenska žiakov do 15 rokov vo volejbale, čo mu vynieslo nomináciu za ČSSR do pioniersku olympiádu do Prešova. "Bol to neopísateľný pocit." So športom pokračoval ďalej na gymnáziu, kde hrával basketbal a futbal. "Boli sme takí piati kamaráti, ktorí to stále ťahali spolu a musím povedať, že naše kamarátstvo stále drží, dodnes sa stretávame," vraví niekdajší brankár a kapitán futbalistov Sabinova v druhej dorasteneckej lige.
"Ako športovci sme mali málo času na učenie, museli sme rôzne kombinovať jedno s druhým, stávali sa rôzne situácie, ale v konečnom dôsledku sme to zvládli. Svedčí o tom, že všetci piati sme sa dostali na tie vysoké školy, na ktoré sme sa hlásili a všetci sme ich aj ukončili."
Keď mal zlé známky, otec mu zakazoval šport. "Konkrétne basketbal, ale práve tam bola spomínaná partia, takže sme s bratom vymýšľali rôzne výhovorky, aby som mohol odísť cez víkend na zápas. Až keď už som bol na vysokej škole, tak mi otec povedal, že o všetkých 'útekoch' vedel, aj keď sa tváril, že o nich nevie."
Na vysokú nastúpil v roku 1980 a šesť rokov štúdia sa mu na začiatku zdalo strašne veľa, na konci naopak. "Toto obdobie mi dalo strašne veľa. Naučil som sa na internáte samostatnosti, pohyboval som sa medzi ľuďmi s rôznymi povahami a charaktermi. Bola to dobrá príprava na život." Vysokoškolákovi Chudíkovi ubudol futbal, pokračoval v basketbale. Najprv hral za Sabinov. Neskôr za UPJŠ Košice II. slovenskú národnú ligu a na konci štúdia druhú najvyššiu súťaž (I. SNL) za Michalovce. Tam naštartoval lekársku prax, vojnu si odkrútil ako lekár pre štyri východoslovenské strážne roty v Strážskom.
1. januára 1989 nastúpil ako obvodný lekár do Jarovníc. Vydržal však len do mája 1990. "Väčšina pacientov tam bola rómskeho pôvodu a keď im chcel človek pomôcť, nedalo sa inak, než sa prispôsobiť ich mentalite. Po roku som zistil, že to nie je dobré a snažil som sa odtiaľ dostať preč." Peter Chudík sa opäť dostal do Sabinova, na polikliniku, kde sa v januári 1993 stal riaditeľom. "Boli to chvíle, kedy som sa musel učiť novým veciam. V prvom rade riadeniu a ekonomike."
Veľká zmena preň nastala v decembri 94, kedy bol vymenovaný za riaditeľa prešovskej Nemocnice s poliklinikou. Z veľkého skoku mal aj obavy. Riaditeľom bol od 20. 12. 1994 do 15. 4. 1996 a považuje to za "pekné a dobré chvíle a myslím, že mnoho z tých, ktorí očakávali, že to nezvládnem, bolo nakoniec spokojných". Odchod z lekárskeho prostredia, kam sa už nevrátil, zapríčinil fakt, že sa stal splnomocnencom vlády pre konštitúciu krajského úradu, neskôr jeho prvým prednostom. V tom čase si spomínal na nemocnicu, kde ak sa niečo podarí, výsledok všetkých teší, zatiaľ čo na úrade sa niečo také nedá vychutnať, lebo "ak som nejakú vec vyriešil, ďalších päť sa zvalilo, naviac nič sa nedalo vyriešiť k spokojnosti všetkých strán". Najviac si 'užil' v lete 1998 počas hrozivých povodní.
Spomínané funkcie získal P. Chudík ako nominant vtedy vládneho Hnutia za demokratické Slovensko. Doň vstúpil v apríli 1992 a ostal v ňom dodnes. Za svoj skutočný politický štart považuje 1. júl 1995, kedy bol (ako podpredseda) poverený vedením okresného predstavenstva, Nikdy nechcel z HZDS odísť? "Zaujímavé boli chvíle po voľbách v roku 1998. Po odvolaní som spoznal, kto boli moji praví priatelia a kto tí, čo sa na nich len hrali. Ľudia prechádzali na druhú stranu chodníka, aby sa so mnou nemuseli stretnúť. Rozmýšľal som, prečo sa to stalo. Cítil som sa ako komunista po roku 89. A aj som uvažoval nad tým, že sa vrátim späť k svojej profesii. Povedal som si však: 'Peter, nič zlé si neurobil a dal by si tak za pravdu tým, ktorí na teba kydajú.' Preto som neskončil. Ukázalo sa, že mnohé veci neboli pravdivé a vždy hovorím, že sám život všetko časom ukáže."
Druhý zlom, ako tvrdí, pre neho znamenala kandidatúra na post predsedu VÚC. Vraj keby prehral, bol rozhodnutý odísť z politiky. V regionálnych voľbách bol favoritom Juraj Kopčák, ktorý prvé kolo s prehľadom vyhral. V druhom prehral o 242 hlasov. Skutočne P. Chudík veril, že výsledok otočí? "Človek si musí veriť. Voľby do mestskej či regionálnej samosprávy vyhrá iba jeden, ak niekto skončí druhý alebo posledný, to je to isté." Svojmu straníckemu kolegovi Jozefovi Elsnerovi pred druhým kolom povedal, že rozhodne o dvesto, tristo hlasov, no nevedel v prospech koho. Na Elsnerovu otázku, ako to vedel, odvetil, že to bola "čistá intuícia".
S manželkou, zdravotnou sestrou, sa Peter Chudík videl prvý raz v Strážskom (to ešte spolu neprehovorili ani slovo), keď končil vojenčinu, zoznámili sa v Michalovciach. V tom čase sa rozvádzal. Z prvého manželstva má 16-ročnú dcéru, dnes študujúcu na michalovskom gymnáziu. Po zdĺhavom rozvode čakala na už v Sabinove žijúcich novomanželov väčšia rana osudu. Narodil sa im zdravý chlapček, ktorý však po štyroch týždňoch podľahol zápalu pľúc. Irónia osudu v lekárskej rodine do bodky potvrdila príslovie o tom, že šuster chodí bosý. Druhý chlapec Jakub má už dnes desať rokov. Osud sa však s Chudíkovcami v roku 1994 zahral znovu. Budúca mamička v šiestom mesiaci potratila. "Keď som bol v rôznych funkciách, mnohí hovorili, že som sa narodil so šťastnou hviezdou. Nevedeli, čo všetko som si musel vytrpieť v súkromnom živote. Človek na to aj nerád spomína, no nedá sa to nespomenúť." P. Chudík vraví, že z krízy sa dostal aj preto, že sa v roku 1991 rozhodol stavať dom, v ktorom Chudíkovci bývajú dodnes.
Práve v dome, konkrétne na terase a záhrade za domom, najradšej trávi voľný čas, ktorého nemá nazvyš. Vyžíva sa v pácovaní mäsa a jeho opekaní na grile. Jeho barbecue už vraj ocenili viacerí hostia. A ktovie, možno sa čosi ušlo aj Chudíkovie psovi, trojročnému rhodézskemu ridžbekovi zvanému Bendor.
Za najlepšie jedlo paradoxne nepovažuje Peter Chudík barbecue, ale "pirohy s mačankou". Keď má času trochu viac, chodieva do prírody. Je aj poľovníkom, ale v poslednej dobe sa tejto záľube venuje minimálne. "Niet času."
Predseda VÚC sa snaží nájsť si čas aj na šport. "Stále rád hrám tenis, basketbal či futbal, i keď mám už trochu problémy s chrbticou."
Petra Chudíka sme sa opýtali aj na to, či naň manželka žiarli a naopak. Podľa jeho slov nemajú s týmto problémy, aj keď "bolo obdobie, asi rok, keď som sa prichytil, že som žiarlivý. Nie je to dobré. Žiarlivosť by mala byť, ale mala mať svoje medze. Keby sme boli s manželkou nadmieru žiarliví, ťažko by sme sa mohli preniesť cez niektoré veci". Konkretizuje, že prišlo naňho zopár anonymov takéhoto typu. "Podľa rečí sme sa už asi štyrikrát rozvádzali, sťahovali do Bratislavy a podobne. Nikdy sme pritom o ničom takom nerozprávali. Človek sa s tým musí naučiť žiť, také reči sa nedajú zastaviť, obmedziť. Opäť zdôrazňujem, že život časom ukáže, čo je pravda a čo nie."
V Nemecku pred časom vypukol politický škandál, keď sa celý národ bavil o tom, či si kancelár Schröder farbí vlasy alebo nie. Aj o čiernovlasom Petrovi Chudíkovi sme také počuli, položili sme mu preto priamu otázku, či si vlasy farbí. Pobavený odpovedal: "To prvýkrát počujem. Počul som už na seba mnoho vecí, ale toto ešte nie. Nefarbím si vlasy, dokonca si myslím, že prirodzené šediny sú na mužovi sympatické." Kto vraj poznal jeho otca, hneď vie, po kom má také tmavé vlasy.
Na čele súkromného filmového rebríčka P. Chudíka sa drží Reinman, z kníh dnes prevláda odborná literatúra, za mladi to boli 'mayovky', v hudbe už roky jednoznačne dominuje Elán. Dnešný župan mal údajne kedysi do činenia s hudbou priamo. "Pravdou je, že som chodil na akordeón, dokonca v deviatom ročníku som skončil druhý na okresnej súťaži, ale odvtedy som ho nevzal do rúk."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
