rožňavskom Námestí baníkov šľachetné činy svojej dobrodinky nielen Rožňavčania, ale i zástupcovia viacerých obcí horného Gemera.
"Františka Andrássyová spolu so svojim manželom Dionýzom, dedičným grófom krásnohorského panstva, robili v dnešnom zmysle slova sociálnu politiku na úrovni svojej doby. Boli to nespočetné finančné dary a dotácie pre najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Založili množstvo užitočných inštitúcií ako starobince, útulky, školy, či škôlky, dotovali nemocnice, financovali znovupostavenie povodňou zničených zemplínskych dedín a poskytli finančné dary i pre cirkev," hovorí pracovníčka Slovenského pamiatkového ústavu v Rožňave, historička Edita Kušnierová. Po grófkinej smrti v roku 1902 sa mestská rada rozhodla vypísať zbierku na jej pomník. Finančne prispeli nielen Rožňavčania, ale aj ľudia zo širokého okolia a z ďalších miest a obcí vtedajšieho Uhorska.
Konkurzu na stvárnenie pomníka sa zúčastnilo 21 umelcov. Realizácie diela sa napokon ujali známi sochári János Horvay a Ödön Szamovolszky, pričom sa na diele podieľal i mníchovský architekt Richard Berndl, autor Mauzólea v Krásnohorskom Podhradí. Pomník slávnostne odhalili v októbri roku 1905 a svojou vynikajúcou architektúrou krášlil centrum Rožňavy celých 68 rokov. "V roku 1973 ho vtedajší mocipáni drasticky odstránili. Sochársku časť previezli pred krásnohorské mauzóleum, ostatnú architektúru rozstrieľali a ozdobnú mrežovú ohradu rozrezali a zničili. Rožňavská verejnosť sledovala demontáž pomníka, ktorý bol postavený zo zbierok obyvateľov mesta, s pobúrením a nikdy sa s novým stavom nezmierila. Miesto po Františkinom pomníku ostalo prázdne až do roku 1984, keď sa na jeho mieste ocitol pomník Osloboditeľov, bezduché a umelecky slabé dielo v tradícii socialistického realizmu," pripomína E. Kušnierová.
Prvé hlasy o navrátenie Františky na pôvodné miesto hlasnejšie zazneli na rožňavskom námestí v novembrových dňoch roku 1989. "Trvalo to takmer tri roky. Pomník Františky je symbolom nášho mesta. Pôvodne sa mala robiť zbierka, ale tušil som, že sa adekvátnu čiastku nepodarí vyzbierať. Výrazne, stotisícovou sumou, prispelo ministerstvo kultúry pod vedením Ladislava Snopka, ktoré sme požiadali o podporu cez miestnu organizáciu VPN. Bol to určite správny krok, Františka Andrássy si to zaslúži a obyvatelia mesta tiež," spomína vtedajší primátor Imrich Ondréšik. Súsošie zreštaurovali sochári Árpád Mézes z Gemerskej Hôrky a Ondrej Csütörtöky z Komárna. Celé dielo do súčasnej podoby realizoval akademický sochár Július Mag z Bratislavy.
" Dodnes mi chýba ospravedlnenie tých, ktorí mohli v nedávnej minulosti beztrestne ničiť diela ľudského ducha. Pritom mnohí z nich ešte žijú," dodáva E. Kušnierová.
Autor: pk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
