Revúca. Z množstva vecí, ktoré pôvodne patrili do vybavenia izieb, vytvorili miestne ženy ukážku interiéru niekdajších domácností. Najväčšiu radosť z výstavy mali okrem detí, ktorým organizátori poskytli aj odborný výklad, najmä dôchodcovia. Tí si v "starých izbách" posedeli v rámci Mesiaca úcty k starším. Akciu oficiálne zastrešovala miestna organizácia Slovenského červeného kríža, do organizácie sa však zapojila celá dedina. "Chodili sme po domoch a každý, kto mal nejaké starožitnosti, ich ochotne znášal z pôjdov. Na autách sme ich potom nosili do kultúrneho domu takmer týždeň. Všetko sme poumývali, položili na stred miestnosti a potom sme z toho nainštalovali provizórne izby," povedala Natália Liptáková.
Sála "kulturáku" sa tak premenila na výstavu remesiel, ukážku výroby obuvi, pestovania plodov, včelárstva, lesníctva, prípravy domácich cestovín, výrobu priadzí a ľanových výrobkov. Na pódiu vznikla kuchyňa s pecou, korytom na kysnutie cesta, žehličkou na žeravé uhlíky, mažiarmi, starým príborom, ručne šitým vankúšom z roku 1910, detskou drevenou sedačkou z roku 1918, drevenou kolískou a petrolejovými lampami. "Pán, ktorého odkolísali v kolíske, má teraz 65 rokov". Prehliadku uzatvára ukážka bytovej kultúry spred niekoľkých desaťročí. V hosťovskej izbe s divánom, knihami z roku 1892, lexikónmi v staroslovenčine, sa návštevníci zastavili aj pri 80-ročnom prútenom kočíku. "Jeho pôvodných majiteľov nepoznám. Na pôjde bol už v čase, keď sme sa doň nasťahovali. Nevyhodili sme ho, slúžil ako stojan na anténu," povedala súčasná majiteľka kočíka Irena Gyenesová.
Steny zdobili jediné výtvory súčasnosti obrazy dediny od domáceho maliara, na ktorých sa spoznali aj miestne dôchodkyne. Nejedna z nich odovzdávala svoje skúsenosti mladším o práci na tkáčskom stave, ktorý dva týždeň trónil v kulturáku. "Ešte pred siedmimi rokmi sme na ňom tkali koberce," pochválila sa jedna zo žien. Prvý a posledný pohľad návštevníkov padol na dvojicu figúrok pri vchode do kultúrneho domu. Pri ich inštalácii využili ženy fantáziu i zmysel pre humor. Dobový štýl oblečenia figúrok ženy a muža, ktorý dostal meno Lajoš báči, napodobnili tak verne, že sa im pri vstupe na výstavu pozdravil takmer každý hosť.
Miestne ženy si život na dedine spestrili už na jar, kedy zorganizovali výstavu ručných prác a takisto v lete, na prvom ročníku country bálu. "Na ulici, priamo v strede dediny tancoval každý, kto vládal, aj staré matky s vnúčatami. Vydržali sme až do rána".
Autor: ela
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
