narodenia Štefana Moyzesa. Slávnosti venovanej prvému predsedovi Matice slovenskej a rímskokatolíckemu biskupovi sa zúčastnili predstavitelia knižnice, Matice slovenskej, regionálnej i mestskej samosprávy, ale aj cirkvi. Dekan prešovskej rímskokatolíckej farnosti ThDr. Stanislav Stolárik (na obr.) v príhovore pripomenul prínos Š. Moyzesa.
"Biskup Štefan Moyzes bol jednoduchým katolíckym kňazom, ktorý svoju činnosť začínal v Záhrebe. Tam sa stal aj členom Katedrálnej kapituly, odkiaľ bol potom poslaný do Banskej Bystrice a vymenovaný za tamojšieho biskupa. Bol to človek, ktorý popri plnení kňažských povinností vyučoval v seminári v Záhrebe a tamojšia slovenská komunita mala v Štefanovi Moyzesovi značnú oporu," uviedol dekan Stolárik, pričom podotkol, že v súčasnosti sa možno zdá čudné, že "v Záhrebe, v dnešnom Chorvátsku, žila početná komunita Slovákov, ale to sťahovanie, ktoré je dnes naznačené v Európe, bolo vtedy bežné".
Prečo sa práve zástupca cirkvi angažoval v Matici slovenskej a stal sa jej prvým predsedom? "Dá sa povedať, že aj komunikácia Slovákov v cudzom svete ich buď rozpráši a určitým spôsobom strácajú pojem vlastnej identity, alebo - ako to býva v ťažkých skúškach života - ešte väčšmi posilni a zomkne. Myslím, že šlo o ten druhý prípad a je len šťastím, že táto slovenská komunita v Záhrebe mala na čele takého človeka, akým bol neskorší biskup Moyzes, ktorý vidiac potrebu pozdvihnutia sebavedomia slovenského národa v multinárodnom Rakúsko-Uhorsku cítil, že je dôležité, aby slovenský národ mal svoje miesto a dvíhal svoje povedomie, hľadal sebaurčenie a napĺňal ambície."
Stanislav Stolárik uviedol, že je dobré nielen pamätať, ale aj časovo aktualizovať odkaz tohto dejateľa. "Dovolím si povedať, že v rámci integračných snáh, ktoré sa momentálne dejú a ktoré nás približujú k štartovacej čiare vstupu do Európskej únie, je tento odkaz jednoznačný. Nestraťme svoju identitu. Budujme na osvedčených kresťansko-kultúrnych národných tradíciách a buďme hrdí na bohatstvo, ktoré tu je vytvorené a ponúknime ho Európe. Teda do nej nemusíme vstupovať s nejakým strachom či pocitom malosti."
Prítomní hostia položili veniec a kyticu pod bustu, ktorá je umiestnená na budove knižnici od roku 2002. Ako skonštatovala riaditeľka Knižnice P. O. Hviezdoslava Mgr. Iveta Hurná, busta bola vtedy osadená pri príležitosti 80. výročia vzniku Matice slovenskej a 75. výročie vzniku knižnice.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
