veriacimi v Medzilaborciach veľký ohlas. Toto dokladuje, že téma liturgického jazyka v Gréckokatolíckej cirkvi je nanajvýš aktuálna. Doteraz do redakcie prichádzajú listy veriacich, ktorí sa dožadujú čítania liturgických kníh v rusínčine.
"Zo strany otca dekana sa vizitácia podobala skôr inkvizičnému tribunálu. Za obetavú vyše 15-ročnú prácu sa z úst dekana nedostalo o. Krajňákovi ani slovka pochvaly. Dôvod nevôle - prorusínska orientácia nášho farára. Či to možno považovať za mínus, keď je nás v Medzilaborciach prevážna väčšina Rusínov? Postoj otca dekana nikoho z nás prítomných v chráme zvlášť neprekvapil. Jeho slovakizačné metódy sú všeobecne známe. Hlavný náš problém je v tom, že prešovský sídelný biskup Ján Hirka zabudol, že študoval na rusínskom gymnáziu blahoslaveného Gojdiča a že sľúbil kráčať v jeho šľapajach," uvádza vo svojom liste Tatiana Hrabcová z Medzilaboriec.
V podobnom tóne sa nesie aj list ďalšieho Medzilaborčana Michala Bycka: "Ako kresťana ma udivuje stanovisko otca biskupa Hirku i jeho úradníkov voči doslova prirodzeným nárokom jeho veriacich, ktoré patria medzi elementárne požiadavky, určujúce právo na identitu ktoréhokoľvek národa. Nechápem, že otec biskup Hirka, ktorý na vlastnom tele i duši poznal, čo znamená paralyzovanie elementárneho práva človeka - slobody - , sa dnes stavia do roly podobnej tým, ktorí mu v istom čase bránili podobným spôsobom. Nemôžem si pomôcť, ale stanovisko úradníkov Gréckokatolíckeho biskupského úradu v Prešove voči používaniu rusínskeho jazyka v gréckokatolíckom chráme, kde žijú Rusíni, mi pripomína počínanie nedávno známych aparátčikov, ktorí nedemonštrovali pravdu, ale moc. Dobre si pamätám deň vysviacky otca biskupa Hirku a slová kardinála Tomka, ktorý v ten deň povedal: Obidva obrady, aj ten západný, aj ten východný sú rovnocenné a rovnako krásne." Zaujímavé je, že to takmer za viac ako desať rokov nedošlo úradníkom biskupského úradu. A pozor, páni úradníci, na jednu realitu. Byť Slovákom je jedná vec, mať materinský jazyk rusínsky vec druhá a treťou je, že vami medializovaná "pravda" o slovenskej gréckokatolíckej väčšine v Medzilaborciach (dokonca trpiacej?) je bohapustá lož. Vy, páni úradníci, nenaháňate "stádo" do košiara, ale plašíte ho kade tade. A to nerobí ani ten najslabší pastier."
O národnostnom zložení gréckokatolíckych veriacich v Medzilaborciach píše aj Anna Vladyková: "Nepoznám jedného veriaceho, ktorý by chcel naše obrady po slovensky. Práve naopak. Mnoho rímskokatolíkov navštevuje naše bohoslužby, lebo v našom chráme nachádzajú asi lepšie duchovné uspokojenie." A. Vladyková rozanalyzovala celý článok a ani jej sa nepozdáva, že imprimatur bolo dané len na šesť kusov prekladu evanjelií a ďalej sa malo postupovať až po získaní skúseností: "Keby tých asi len šesť kusov výtlačkov dostali takí kňazi ako okresný dekan otec Stanko v Radvani na Laborci, mohli by sme sa s prekladmi rozlúčiť a nikdy by ich veriaci nepočuli čítať." Nesúhlasí ani s vyjadrením tajomníka biskupa o. Andreja Rusnáka, že tieto záležitosti by nemali riešiť civilné inštitúcie a už vôbec nie ľudia, ktorí sú o nich málo informovaní: "Myslím si, že cirkev je verejná inštitúcia a veriaci majú právo sa k svojim cirkevným záležitostiam vyjadrovať verejne."
Ozývajú sa nielen veriaci, ale aj kňazi. Stanovisko k danej problematike správcu farnosti v Medzilaborciach o. Františka Krajňáka sme uverejnili 28. októbra. Svoj názor vyjadril aj správca farnosti Čabalovce o. Ján Blaško. Z jeho listu vyberáme: "Ako mladý kňaz nikdy by som neveril, že pri pastorácii sa stretnem s takými problémami zo strany tých, ktorí by nás mali podporovať a nám pomáhať. Každý kňaz vo svojej farnosti máva určite dosť problémov, mnohokrát musí riešiť veľmi komplikované situácie svojich veriacich. A pri tom všetkom každý rusínsky kňaz v prešovskej diecéze, ktorý zvlášť keď slúži na rusínskej farnosti, máva častokrát veľmi ťažkú situáciu a to preto, že je Rusín a že slúži k spokojnosti rusínskym veriacim. Zároveň by som chcel pripomenúť, že tento spor, ktorý bol publikovaný po vizitácii okresného dekana z Radvane nad Laborcom, nevznikol v sobotu 26. októbra a že sa týka veriacich farnosti Medzilaborce a prešovského biskupstva, ale že tento spor je aktuálny od roku 1989, kedy sa mohol reálne riešiť. No, namiesto riešenia je presný opak."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
